PODLESOK

Malé nôžky a diviak

Sony bola všade v okolí známa tým, že sa pohybovala v tesnom závese za pätami svojej paničky Zuzany už odkedy ju priviezla z Izraela. Malý, žltý psík s krátkou srsťou a špicatými veľkými ušami. Klobáska na maličkých krivých nôžkach. Chutnučká...na zahryzutie.

Kvitnúce stromy intenzívne volali paničku každý deň na výlet do lesa až jedného dňa neodolala, šuchla Sony na zadné sedadlo auta a hojsa-hejsa do Brendejsa.

Sony sa v lese páčilo. Najprv pobehla metríček, potom dva metre. Potom odbehla naľavo a o chvíľku zmizla vpravo. Zuzka si jej mini zmiznutia nevšímala. Ale len spočiatku.

Keď zastala, Sony opäť nevidela. Sadla na peň a čakala. Zbytočne. Začala volať. Nadarmo. Všetky vlasy vo vrkoči sa jej však dupkom postavili, keď začula príšerný kvikot. Raz nevedela, ktorým smerom sa má rozbehnúť – dopredu, dozadu, či na strom. Kvikot sa ozýval ešte pár sekúnd. Potom stíchol.

„Sonííí!“ vzlykot jej ani nedovolil kričať. Predstavovala si krvavý masaker na mieste, kde sa mohla Sonička stretnúť s diviakom. Vlastne si myslela, že to miesto ani nedokáže nájsť. Napriek tomu, že hrôza jej stále triasla kolenami, šla tam, kde začula jakot. Srdce mala až niekde pri golieri, ak by zbadala diviaka, asi by z trička celkom vypadlo. Otáčala sa na každý šuchot a predstavovala si titulky v novinách „Po odvážnej majiteľke psíka sa našla len pravá noha!“

Zrazu ju niečo donútilo zastať. Myslela, že má halucinácie. Nie, to kňučanie vydávala Sony.

„Sony, Sony, kde si?“

Bála sa čo uvidí...

Ticho sa zakrádala k miestu za húštinou...

Pod miniatúrneho otvoru bútľavého koreňového systému obrovského duba vystrkovala  veselý nos žltá klobása. Aj chcela vyjsť, ale nevedela, lebo jej to bacuľatý zadok nedovolil. Zuzana ju musela chytiť za kožu a poriadne potiahnuť, aby ju dostala von. Ťahal dedko repku....až ju vytiahol.

Ešteže tie nôžky boli také malé a telíčko mäkké. „Plasticita“ umožnila Sony v plnej rýchlosti vpáliť do otvoru medzi korene.

Akonáhle však bola von, vysúkala si rukávy, napla svaly a rozhodla sa, že toho diviaka, čo ju tak nesmierne ponížil okamžite vyhľadá a zmasakruje ho. Našťastie však Zuzana mala vo vrecko vôdzku, a tak k súboju cti nedošlo.

A nedošlo k nemu ani v budúcnosti, lebo Zuzana pre istotu okamžite zakúpila flexi vôdzku, ktorá sa stala neodmysliteľnou súčasťou lesných vychádzok.