PODLESOK

„Jaj, bože na nebi!“ zašepkal pracovník inštitúcie, kde sa zvážali z mesta mŕtve zvieratá. Boli to buď obete automobilových kolies, zvieratá, ktoré museli byť uspané veterinárom kvôli chorobe či starobe, alebo zvieratá odchytené asanačnou službou a následne (keď nemali lysetku) utratené. V ten deň sa pred dverami mraziarenského boxu ocitli tri telá. Keď ich po zotmení pracovník  išiel odložiť, skamenel. Bol december, ale bez snehu. Len nočný mráz zaliezal pod nechty. Vedľa veľkého chlpatého psa sa triasol červený  mimozemšťan. Vlastne bol to koker – ale vráskavý a takmer bez srsti. Posiaty množstvom vyrášok. Chlap sa neodvážil priblížiť k chvejúcemu psovi. Odpor a neurčitý strach či stiesnenosť mu to nedovolili. Ešteže existujú mobily. A nimi sa dá zavolať niekto z útulku. Nie vždy sa síce niečo dá robiť, ale aspoň rada by sa zišla.

Miesto rady bola ochotná prísť  dobrovoľníčka, ktorá bývala neďaleko (na vysvetlenie pre čitateľov – dobrovoľníci útulku sa starajú o zvieratá v útulku. Nemajú na starosti ani odchyt, ani riešenie takýchto situácií. Stáva sa, že sa inej, k tomu kompetentnej pomoci nedovoláte. A mráz zalieza pod kožu. Takmer nahý pes nevydrží dlho...

Keď ju uvidela, hneď si vypýtala gumené chirurgické rukavice. Zdravý rozum kázal nedotknúť sa kože. Svrab. Vychudnutosť. Ako je možné, že tá suka prežívala niekoľko dní na ulici. Akoto, že sa prebrala po dávke, ktorá mala ukončiť jej život? Koľko životov dostala do daru?

Vaňa, Tactic, Neostomozan, Dectomax proti svrabu, lieky, kortikoidy,...Po troch týždňoch začala sučke rásť nová srsť. Po dvoch mesiacoch liečenia už mala nový krátky kožuch. Bolo ťažké dostať podkožného parazita z tela. Niekedy to ide ľahko, inokedy na figu. Ale námaha sa oplatila. Vyrástla do krásy. A meno, ktoré jej nakoniec prischlo? Jupi! Ako radosť zo života.

Text: DT

príbeh z útulku UVP

NÁZORY A OTÁZKY NÁVŠTEVNÍKOV