Paňovský dogtreking - 10, 25, 50, 80 km
Výsledky, foto, reportáž tu.
Chystaný dogtreking - 10, 20, 40, 80 km
Pozrite si info a foto krajiny.
Perfektná partia trekerov. Krásne prostredie. Balzamček na dušu. Info a výsledky tu.
29.6.2010
29.júna o 7.30 sa mobil zbláznil. V priebehu štvrť hodiny volalo 15 ľudí a všetci niečo v tom zmysle: „Ahoj Dani, bude dogkrek? Je hrozná búrka.“ Tú búrku nad Košicami som videla i ja z Paňoviec. U nás pršalo, ale nie tak hrozne, ako v Košiciach. Blesky, tresky a na jazere vraj prietrž mračien. Pokračovanie tu.
„Renka, prines!“ konkuruje veselý výkrik spevu škovránkov na nádhernom obilnom poli. Bezoblačná obloha, žlté klasy, usilovné mravce a škovránky. Človek počuje, ale má čo robiť, aby ich na oblohe zbadal. Rozžiarený deň osviežuje príjemný vetrík strapatiaci vlasy. Ľavá strana lýtok je mierne začervenalá od slnka, ktoré stále praží z tej istej strany. Petra a Renka putujú po prašnej poľnej ceste a nevedia sa nabažiť skvelého pocitu, ktorý ich napĺňa. Petra zčasu načas odhodí Renke paličku, ktorú jej ona strká pod nohy. Smeje sa, keď vidí, ako vysmiata sučka poskackáva v oblúkoch ponad klasy, aby videla kde je. Sem tam zastaví, postaví sa na zadné a rozhliada sa. Je to komické a Peťa je šťastná.
Ani nezbadala, že prešli viac než dve hodiny. Už boli na ceste domov, keď dievča postrehlo Renkine potriasanie hlavou. Zvieratko nakláňalo hlavu na stranu a uško malo smiešne spustené.
„No úkáž! Čo ti tam vliezlo?“ Peťa i čupla a snažila sa zistiť, čo má Renka v uchu. Nevidela nič. Snažila sa prstom nahmatať niečo hlbšie, výsledkom však bolo len tiché zakňučanie.
„Ááále, nič tam nemáš!“ skonštatovala Petra a pokračovala ďalej.
Potriasanie hlavou však neprešlo ani po niekoľkých dňoch. Naopak, stalo sa intenzívnejším. Petra odkladala návštevu veterinára, problém sa jej nezdal vážny. Na naliehanie mamky však vo štvrtok už stála pri ordinačnom stole a upokojovala Renku. Veterinárny lekár prístrojom hĺbkovo prehliadol ucho a našiel problém. Ôstie. V niektorých častiach Slovenska tomu hovoria osina. Pre tých, ktorí sa s tým slovom stretli prvýkrát, krátke vysvetlenie – je to kláskovitá časť obila, prípadne iných trávnatých rastlín. Má štíhly tvar a je špicaté. Keď sa zapichne, funguje ako hrot šípu – vojde dnu, ale nevyjde von. Naopak. Dostáva sa stále hlbšie. Mnohí to poznajú, keď sa im zapichne do ponožky...
Veterinárny lekár po dlhšom trápení urobil problému koniec a Renke sa konečne vyrovnala hlava a prestala sa potriasať.
VAROVANIE
- nepúšťajme psa do poľa s dozrievajúcimi klasmi alebo suchšej vysokej trávy
- v prípade, že pes potriasa hlavou, prezrite ušnicu
- pokiaľ je ôstie viditeľné a prístupné, môžeme sa pokúsiť pinzetou ho odstrániť
- pokiaľ to neide, navštívime veterinárneho lekára
- pokiaľ ôstie nevidíme, v žiadnom prípade sa ho nesnažíme nahmatať vsunutím prsta hlbšie do ucha. Reálne hrozí, že ôstie zasunieme ešte hlbšie a problém znásobíme
- veterinára navštívime, aj keď žiaden cudzí predmet v uchu nevidíme
Text: DT