PODLESOK

Jed

„Videl si to? Ďalší potkan. Mne to už ide na nervy. Poď, skočme do Hornbachu, snáď tam niečo proti tým potvorám budú mať.“ Drme za plece čiperná päťdesiatnička svojho manžela. Letí do spálne, zloží natáčky, odhodí župan a už stojí manželovi za chrbtom. Ten vzdychne, prikáže psovi strážiť, skočí po vodičák a vyrážajú.

Pred policami s prípravkami trochu porozmýšľajú.

„Aha, tento má pekný obal. Obsahuje toto, hento, tamto a ... warfarín. Je tu nakreslená taká pekná myš. Berieme? A rovno dve.“

Doma rozložili jed na miesta, kde videli potkany. Prikryli ho trochu, aby ho chranili pred dažďom. Ale zabudli na Trixa...

Pes našiel kapsičky s prípravkom rýchlo. Voňali nádherne. Tak nádherne. Ani chuť nebola zlá...

„Trixi!“ o večernom šere bolo počuť len ticho.

„Trixííí! Poď už dnu!“ Keď  sa pes neozýval, žena v župane a s natáčkami vybehla so zlám tušením von.

„Zapni svetlo, nech si vidím pod nohy!“ Muž zamrmlal a zažal. Trixi ležal na ganku a čudne dýchal. Vedľa boli zvratky s krvou. Pod schodami i krvavá stolica.

„Jaj bože! Čo sa stalo?“ Hodila sa na psa. Srdce bilo zrýchlene ale slabo. Pes upadal do bezvedomia. Ešteže v meste existovala veterinárna pohotovosť. Keď prechádzali bránou, spoza steny sa na nich pozeral zvedavý potkan. Aj jemu voňali chutné kapsičky. Ale nemohol sa k nim dostať, lebo  ho k nim Trixi nepustil.

A záver? Neviem. Ak boli dosť rýchli pes prežil.

Rady:

-  pri rozkladaní jedu na hlodavce pokladajte návnady na miesta, kam sa nedostane pes

-  pokiaľ sa to nedá zabezpečiť, počas existencie návnad držte psa v koterci alebo ho pripútajte

-  dobrou skrýšou môžu byť kovové tyče, ktoré sa používajú na oplotenie. Ich 50 cm zvyšky dobre poslúžia ako výborné skrýše pre návnadu, do ktorých síce hlodavce vojdu, ale pre psa sú neprístupné. A múdre ich i na pevno ukotviť

-  pokiaľ pes požije jed warfarín, je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa zviera nezranilo, lebo by veľmi krvácalo. Psa držíme v teple a okamžite vyhľadáme veterinára

 

Text: DT