Paňovský dogtreking - 10, 25, 50, 80 km

11. jún 2011. Výsledky, foto, reportáž tu.\"\"

 

Chystaný dogtreking - 10, 20, 40, 80 km

Jún 2011. Pozrite si info a foto krajiny.\"\"

 

Relaxačný paňovský dogtreking

2.10.2010 - Perfektná partia trekerov. Krásne prostredie. Balzamček na dušu. Info a výsledky tu.\"\"

 

Strelený“ paňovský dogtreking

29.6.2010

29.júna o 7.30 sa mobil zbláznil. V priebehu štvrť hodiny volalo 15 ľudí a všetci niečo v tom\"\" zmysle: „Ahoj Dani, bude dogkrek? Je hrozná búrka.“ Tú búrku nad Košicami som videla i ja z Paňoviec. U nás pršalo, ale nie tak hrozne, ako v Košiciach. Blesky, tresky a na jazere vraj prietrž mračien. Pokračovanie tu.



Hnojivo na jahody

Prekotúľala sa na chrbát a ešte chvíľku mala zatvorené oči. Vyžívala sa v nádhernom modrozlatom ráne. Na stene sa objavil prvý pásik slnečného odrazu a izba bola akási jasná. Vtáky nie spievali, ale priam hulákali. Všetko sa prebúdzalo k životu, i lístky na stromoch.

Nádherné nedeľné ráno. Špekulovala – bez toho, aby čo len otvorila oko – nad tým, ako strávi nádherné dopoludnie. Ponaťahovala sa a rozpažila ruky. Pravá narazila na čelo mladého ovčiaka, ktorý netpezlivo čakal, kým panička roztvorí oči. Jeho čierny chvost robil v izbe pri podlahe prievan. Chlpy sa presúvali po parketách a pod kreslom vytvárali chumáče. Zasmiala sa. Bol to povel pre Juska, aby sa prednými labami vyterigal na posteľ.

„Ty mrcha mrchavá,“ zamrmlala s láskou a ešte raz sa naposledy ponaťahovala.

Vyšla na schody a zakričala mamke, že predsa sa len pustí do tých jahôd. Predstava veľkých šťavnatých plodov bola jedna z posledných, ktoré opúšťali jej viečka pred zobudením. Podvedomie zohralo svoju úlohu a nedeľa nenedeľa, šuphajsi do záhrady s motyčkou.

„Nedáš si čaj,“ zakričala mama na svoju už dospelú dcéru.

„Teraz nie mami, idem prihnojiť jahody.“

Dva dni predtým pršalo a zem bola ideálna na pokopanie. Jana su čupla a pozorovala neudržiavané záhony jahôd.

„To teda bude práce!“ skonštatovala, usmiala sa na Juska a začala odstrihovať poškodené listy a odstraňovať prebujnelé mladé sadeničky.

Robota išla od ruky, za hodinku mala upravený prvý riadok. Vzala motyčku a precízne opatrne prekopala záhon. Skočila do dieľne pre granulované hnojivo, poriadne prečítala návod.

„10 gramov pod jednu sadeničku. Zaliať rastlinku, rozsypať, prekopkať ...“ zopakovala zvedavému chlpáčovi.

Keď dorobila čo si zaumienila, povedala si, že si zaslúži pauzu v maminej blízkosti. Čaj a rohlík s čerstvým maslom a kúpenou redkvičkou...čo krajšie si mohla priať.

Keď dojedla, vybrala sa pokračovať v práci. Chcela preložiť krabicu s hnojivom, nemala však čo. Nebola tam. Našla ju až o pár metrov ďalej. Mierne požužvanú, a prázdnu. Igelitový sáčok s obsahom s pôvodným 2,2 kg hnojiva chýbal. Bol až pri stene s veľkou dierou na boku a vysypaným obsahom.

„No,“ na viac sa nezmohla. Rýchlo zozbierala všetky granule nájdené na zemi a vožila ich do sáčku. Rerátala, koľko dala pod jahody a vyšlo jej, že v sačku by malo zostať 1,9 kg hnojiva. Buchla ho na váhu a tá ukázala 1,6 kg granulátu.

„Bože na nebi, ty si toho zožral!“ bledá pozerala na Juska. Ten nechápal, z čoho je tak nervózna. Veď predsa všetko klapalo.

Rýchlo prezrela návod....držte mimo dosahu detí a zvierat...nič však o prvej pomoci pri požití. Volala jednu ambulanciu za druhou...krásna nedeľa dopoludnia si vyžiadala hluché volania. Štvrté číslo však bolo úspešné.

„Vyvolajte zvracanie. Následne mu podajte živočíšne uhlie.“

„Ako mám vyvolať zvracanie?“
„Peroxid vodíka zrieďte 1:1 s vodou a dajte psovi vypiť 1-2 polievkové lyžice.“

„Ako dlho potrvá, kým sa vyzvracia?“

„Mala by to byť otázka niekoľkých sekúnd. Bude pravdepodobne zvraciať viackrát.“

„Čo ak nezačne zvracať?“

„Podajte mu ešte jednu dávku zriedeného peroxidu.“

„Kedy mám podať živočíšne uhlie?“

„Po vyzvracaní.“

„Koľko tabliet?“

„Vraveli ste, že váži 20 kíl. Môžete aj 8-10 tabliet.“

„Kde teraz zoženiem peroxid?“

„Mali by ste ho mať v domácej lekárničke. Ak ho tam nemáte, popýtajte sa susedov. Určite niektorý bude mať peroxid v autolekárničke.“

„Do akého času po požití musím podať peroxid? A ako?“

„Do hodiny. Použite injekčnú striekačku bez ihly. Strieknite do medzierky medzi zadnými zubami a dajte pozor, aby nič nevytieklo. Papuľu pridržte.“

Lekár bol skvelý. Jana sa držala všetkých rád a Jusko vydávil všetko na 4 krát. Trúba jedna, ani si neuvedomil, aké ma šťastie.

 

 

Text: DT

 


NÁZORY A OTÁZKY NÁVŠTEVNÍKOV

 

NmU2Mjg