PODLESOK

 

1. Aport - budovanie záujmu

 

Výkrik „Apooooort“ sa nesie vzduchom spolu s odhodenou loptičkou. Vytešený Džorik prepletá nohami, len mu tak uši plieskajú, zachytí podskakujúcu loptičku ešte vo vzduchu, svižne sa otočí a letí späť k majiteľovi, aby mu ju odovzdal a mohol za ňou opäť bežať...

Obraz, o ktorom sníva takmer každý majiteľ psa. Ak sa zdokonalí o vyčkanie pri nohe až po povel „Aport!“ a o prinesenie s predsadnutím, je to spolu s ďalšou plejádou cvikov i dobrá príprava na skúšky.

U chovateľa

Pokiaľ sú šteniatka vychovávané v prostredí, kde majú možnosť správne sa socializovať a chovateľ sa im venuje, vyrastajú z nich sebavedomé, vyrovnané zvieratá so všetkými inštinktami, ktoré pes má mať. Správny chovateľ už v rannom veku zoznamuje psíkov s rôznym prostredím, ľuďmi, pachmi, predmetmi a zvieratami. Výsledkom sú zdravo zvedavé „papuľky“, ktoré pobehujú za všetkým, čo sa hýbe, vláčia to s hrdo zdvihnutými hlavami (ak to unesú), trhajú sa o to, naháňajú, kradnú si navzájom. Správny chovateľ povzbudzuje takéto konanie pochvalami, veselým milým privolávaním, preťahovaním sa o dané predmety, dožičením víťazstva a „koristi“ prešťastnému šteniatku. Dáva pozor, aby matka šteniat zasahovala do hier v pozitívnom slova zmysle. Aby sa nestávalo, že v preťahovaní o korisť zaútočí na šteniatka alebo opakovane hračky tvrdo vytrhne. U psíkov by sa tým mohla vypestovať váhavosť, strach či strata záujmu o aportovanie

Seriózny chovateľ buduje záujem o loptičky, handričky, pískacie hračky, ... Vie, že šteniatka nemá hrou vysíliť, ale prestať v najlepšom. Nezraniť psíkov neopatrným zaobchádzaním, aportíky a hračky nevytrhávať z papule. Vie aj to, ako poučiť následných majiteľov jeho odrastajúcich psíkov.

 

Prvé dni u nového pána

Zoznamovanie sa s novým prostredím vyrovnanému Rexíkovi neprináša väčšie problémy. Samozrejme, aj v závislosti od temperamentu sú možné hry niekedy už od prvého dňa príchodu. Je však potrebné uvedomiť si, že so psíkmi je to podobné ako s nami – ľuďmi. Každý sme iný, každému trvá rôzne, kým sa prispôsobí novej situácii.

Vo všeobecnosti platí, že ak si nás Rexík „oťukal“, nebojí sa, má chuť do hry, nie je dôvod s ňou otáľach.

Čo môže spôsobiť problém, je prílišný entuziazmus členov rodiny v prvé dni príchodu, ich očarenie štvornožtekom. Nevedia sa ho nabažiť, nosia po rukách, hrajú sa s nim do úmoru, hádžu mu hračky, až kým z nich nie je unavený a nevšíma si ich už, ani keď mu ich strkajú priamo pod nos. A to už ťažký prešľap!

Všimli ste si, že aj keď je psom prirodzene dané behať za vzdiaľujúcim sa objektom, dohoniť ho a nosiť v papuli, nie každý pes to robí?

Sú zvieratá, ktorým keď hodíte aport, otočia hlavu, ňuchajú zem, zívajú alebo sa vyberú na opačnú stranu. Tu by sa mal majiteľ už vážne nad sebou zamyslieť, lebo dospieť do takéhoto štádia je skutočne „umenie“. Nezáujem vzniká nedostatočnými podnetmi v ranom veku ale najmä a najčastejšie zlou metodikou nácviku. Aj na cvičisku sa stáva, že pániček sa posťažuje cvičiteľovi, ako jeho pes niekedy behával za loptičkami, a akosi – ani nevie povedať odkedy – prestal.

 

Ako zabiť záujem o aport?

- aportovať „do nemoty“

- nerešpektovať prvé známky únavy a nezáujmu psíka o hru

- násilné vynucovanie si prinášania

- hrubé vytrhávanie hračky z papule

- potrestanie, ak psík nechcel hračku priniesť

- používanie nesprávnych hračiek – príliš ťažkých, príliš tvrdých

- absolútne vylúčenie hry s hračkami, časté zákazové povely pri pokusoch o hru s aportom

 

Ako povzbudiť záujem o aport?

- hrávať sa so psíkom kratúčko viackrát denne

- využívať jeho veselý temperament po prebudení a následnom vyvenčení

- hrávať sa spočiatku v známych prostrediach, kde nepôsobia rozptyľujúce prvky

- používať hračky príjemné na nosenie

- hračky ba mali mať dostatočne dlhú šnúrku, za ktorú ju môže majiteľ pohodlne uchopiť a popreťahovať sa so šteniatkom

- hračky neodhadzovať príliš ďaleko. Hru na vyhľadávanie aportíkov v tráve pridávať len postupne a to len vtedy, ak na psíkovi vidieť vášnivý záujem

- šteniatko po nájdení a uchopení hračky chváliť, čupnúť si, potlieskávať a s úsmevom ho privolávať

- ak psík príde, nesiahať na jeho „korisť“ ale hladiť ho po tele, chváliť, sem tam sa dotknúť hračky a psíka s ňou nechať víťazoslávne odísť

- ak ju nosí rád, bez obáv, že mu ju vezmeme, môžeme sa o hračku chvíľu preťahovať s následným dožičením víťazstva

- ak rád prijíma výzvu k preťahovaniu, hračku nám strká, nemá roblém sjej prinášaním, zčasu na čas mu ju vyberieme z papule jemným primeraným tlakom na zuby s povelom „Pusť!“ (ak púšťa sám, tlak nie je potrebný). Následne ho odmeníme pochvalou alebo aj pamlskom. Psík si začne spájať, že sa mu oplatí hračku priniesť, lebo sa s ňou môže s nami preťahovať a ak nám ju prenechá dostane chutnú odmenu

- pokiaľ psík za hračkou vybieha, vezme ju ale uteká preč, môžeme pri nácvikoch s aportom používať dlhú vôdzku, ktorá poslúži na jemné pritiahnutie psíka (viac v nasledujúcom čísle)

- hra končí ešte v stave šteňacieho rozšantenia Rexíkovým víťazstvom

- DT -