PODLESOK

2. Aport - prinášanie

 

V minulom článku sme dopodrobna rozobrali, ako sa venovať šteňaciemu Alíkovi tak, aby sme u neho vybudovali vášnivý záujem o aport. Ak sme mu dali dobrý základ, nebudeme mať v budúcnosti problémy.

Mnohí majitelia psov však s nácvikom aportu začínajú až v dospelom veku. To však vôbec nemusí byť problém. Všetko závisí od viazanosti psa na na našu osobu, prirodzeného koristníckeho pudu, zvládaní privolania atď.

V dnešnej lekcii sa budeme venovať psom, ktorí síce nemali doteraz veľa príležitostí k aportovaniu, ale koristnícky pud je u nich vyvinutý, takže aj záujem rozbehnúť sa za aportom, vziať ho do papule a bežať s ním u nich je. Používame aporty a hračky, ktoré pes má rád.

Pre nácvik aportu je dôležité, aby ste naučili psa pochopiť základnú vec:

ak aport prinesie, má z toho veľké výhody  - pochvaly, pamlsky, možnosť preťahovať sa oň, opäť sa za ním rozbehnúť. Preto je pri nácviku veľmi dôležitá dávka trpezlivosti. Ak aj dunčo sprvoti nechápe, čo po ňom chceme a po „ulovení“ aportu s ním beží všekade len nie k nám, zapojíme mozgové závity a namiesto vyvreskovania porozmýšľame, ako k nám dokážeme psa nalákať.

Odbiehanie od psa

Jeden zo základných spôsobov, ktorý sme využívali aj pri nácviku privolania. Psa „rozkekešíme“ na aportík na šnúrke a odhodíme ho s veselým povelo „Aport“. Keď k nemu dobehne a chytí ho do papule, povzbudivo zakričíme „Prinééés!“ a rozbehneme sa preč. To u väčšiny psov vyvolá chuť rozbehnúť sa za nami. Po pár metroch sa však otočíme tvárou ku psovi, rýchlo cúvame a psa veselo povzbudzujeme, trebárs aj zatlieskávaním „Aport, prinééés!“. Ak dobehne, na aport nesiahame, ale vychválime ho, hladíme. Môžeme sa trochu popreťahovať za šnúrku, psa nechať vyhrať a potom psovi umožniť, aby si pobehal s vyhraným aportom.

Niektoré psy však ak uvidia, že od nich bežíme preč, vypustia aport a bežia za pánom bez neho. Nestrácajme hlavu. Nič to. Pobehneme k aportu, opť psíka naň vydráždime a znovu ho odhodíme, ale nie tak ďaleko. Nebudeme od psa odbiehať chrbtom k nemu, ale budeme len cúvať a psíka tlieskaním povzbudzovať. Keď aport prinesie, dožičíme mu riadnu pochvalu, aport neodnímame, necháme ho, nech si s ním pobehá.

Pomoc dlhej vôdzky

Čo však, ak máme psa, ktorý pri uvoľnení z vôdzky uteká kamkoľvek, len my nie sme tí zaujímaví? Pomoc je jednoduchá. Kým sa nenaučí aport rád prinášať, budeme s ním trénovať na dlhej vôdzke. Je to veľmi podobné, ako nácvik privolania na dlhej vôdzke.

Zásady:

• · nedať psovi príležitosť s aportom ujsť a nevrátiť sa – to znamená, aport nacvičujeme zásadne na dlhej vôdzke každodenne po dobu asi 6-tich týždňov
• · dať pozor, aby sa pes do vôdzky nezamotal
• · odhadzovať aport spočiatku len do vzdialenosti dlžky dlhej vôdzky (zvyčajne o 10 metrov)
• · keď psa k sebe  k sebe priťahujeme, cúvame a zároveň veľmi rýchlo rúčkujeme vôdzku
• · nedovolíme psovi okolo nás obiehať. Psa vždy pritiahneme po priamke priamym smerom, ak nás obehne, neotáčeme sa za ním, zostaneme stáť na mieste a šikovne ho „napasujeme“ pred nás
• · psa dostatočne odmeníme, dobre sa aportik popreťahujeme a necháme ho vyhrať
• · ak budeme aport odoberať, stále ponúkneme psovi voňavú odmenku

Druhá loptička = urýchľovač

Druhá loptička vie výborne poslúžiť, aby urýchlila priamy príchod psa k nám. Najprv však je dôležité, naučiť psa nebáť sa podbehnúť popod rozkročené nohy. Môžeme ho to naučiť aj napríklad hodením väčšieho pamlsku spredu dozadu pomedzi nohy. Keď podbehne, pamlsok si vezme.

K už nemá zábrany s podbiehaním pod nohy, môžeme pracovať s 2 loptičkami. Chce to však veľkú dávku jemnocitu a trpezlivosti. Prečo? Keď pes prvú loptičku zodvihne a beží k nám, akonáhle uvidí druhú, môže prvú vypustiť. Preto pracujeme citlivo a psa dobre sledujeme.

Ak k nám s loptičkou pribieha, voláme ho a povzbudzujeme až do ozaj poslednej chvíle a druhú loptičku za odmenu podhodíme pomedzi nohy, až keď je pes celkom blízko pri nás. Ak by ju vypustil z papule ešte ďaleko pred nami, držanú druhú loptičku schováme do vrecka, pobehneme k vypustene loptičke, psíka na ňu opätovne vydráždime a znova ho na seba lákame. Ak by sme mu tolerovali púšťanie na zem, keď ešte nie je pri nás, mohlo by sa nám to vypomstiť stálym vypľúvaním loptičky namiesto prinášania. Tejto metóde sa podrobnejšie ešte budeme v budúcnosti venovať.

- DT -