PODLESOK

3. Aport - predsadnutie

 

A sme opäť o krôčik ďalej. Máme Dunča, ktorý má záujem o aport, rád ho dvíha a prináša. Ako je to však s jeho predsadnutím a odovzdaním?

Spôsobov, ako naučiť psa s radosťou aport odovzdať, je viacero. To, čo potrebuje psík pochopiť, je, že ak nám vloží aport do rúk, príde odmena vo forme hry (preťahovanie), hladenia či pamlsku.

Bohužiaľ, v praxi často vídame, že pes po uchopení aportu:

- uteká s ním preč

- pribehne k pánovi, avšak tesne pred ním zastane či uskočí a odbehne

- púšťa aport na zem

- pri siahaní na aport otáča hlavou i celým telom a odmieta aport odovzdať

- prichádza neochotne, s nevôľou, aportovanie ho prestáva baviť

Na čo pri aportovaní pamätáme, je to, že ide o HRU. Psy majú radi „meranie síl a preťahovanie sa o korisť“. Dožičme im to. Ak Dunčo pochopí, že po prinesení sa môže s nami hrať na „preťahovačku“, rád nám bude doslova vkladať aport do rúk, aby hru na preťahovanie dosiahol. A odtiaľ je už len krôčik k tomu, aby sme ho naučili predsadnúť si s aportom v papuli a na povel „Pusť“ ho upustiť.

Pre bežného pána, ktorý psíka nepripravuje na skúšky, nie je až tak podstatné, aby pes držal aport, až kým mu ho neodoberieme. A tak vôbec nevadí, ak ho aj pustí tesne pred ním na zem. Avšak je potrebné pamätať na to, že ak ho naučíme púšťať aport na zem a nie do ruky, budeme mať trochu väčší problém s preučením. A človek ozaj nikdy nevie, či sa so svojim dunčom raz nepokúsi o vykonanie nejakej skúšky či o freesbee. A koniec koncov, ak pes aport odovzdáva do ruky, nemusí sa poň skläňať na zem...

V čom je pointa radostného prinášania a odovzdávania?

- veselá hra

- po pribehnutí preťahovanie sa o aport

- umožnenie psovi vyhrať preťahovačku

- niekedy po pribehnutí psa len hladiť a na aport v papuli nesiahať

- po odobratí aportu nasleuje odmena vo forme pamlsku (výmenný obchod) či opätovného hrania sa (preťahovanie, odhodenie,...)

Keď pes rád aport drží a ponúka nám ho, začneme s nácvikom predsadnutia so súčasným držaním aportu. Sú vzácne psy, ktoré po prinesení na povel „Sadni“ aj hneď sadnú a držia aport bez toho, aby ho vypustili, či prekusovali. Väčšina psov pri tomto povele - aj napriek tomu, že ho z iných situácií poznajú - zneistie, čo sa prejaví v prekusovaní alebo pustení na zem. Preto s nácvikom usadenia tiež postupujeme pozvoľna.

Platí, čo pes, to individuálny prístup. Tak je potrebné aj brať nasledujúce rady. Jemnučké odlišnosti v nácviku si už musí vypozorovať každý majiteľ zvlášť. Ale s citom pre detail a okamih každý dosiahne to, čo dosiahnuť chce.

+++

Pes aport prinesie a priamo nám ho odovzdáva. Popreťahujeme sa s ním oň. Na chvíľu prestaneme ťahať, zavelíme „Sadni“ a máličko uvoľníme ťah smerom ku psovi. Niekedy sa stane, že uvoľnenie ťahu a povel psíka prijme k tomu, aby si sadol. Pochválime ho, upokojíme, pohladíme. Následne môžeme aport znova chytiť a opäť sa oň preťahovať. O pár sekúnd situáciu zopakovať. Ak na povel sadne, opäť nasleduje upokojenie, pochvala a prípadne na povel „Voľno“ umožnenie odbehnutia s aportom.

+++

Ak však pes nereaguje pri preťahovaní na naše uvoľnenie, jednou rukou môžeme držať aport a mierne nať vyvýjať ťah, aby pes nemal snahu pustiť ho a druhou rukou zatlačíme zadnú časť tela k zemi. Opäť upokojenie, hladenie, pochvala a potom buď znovu preťahovanie alebo umožnenie voľnosti.

+++

Ak psík púšťa aport po prinesení na zem, nebudeme ho zo zeme dvíhať. Môžeme naň „hecovne“ ukázať a hravo vyzývať k zdvihnutiu. Prípadne ho trochu po zemi poťahať a zahrať s ním unikajúcu korisť. Ak po nej chňapne, cúvame a hravo ho motivujeme, aby k nám došiel a aport vložil do rúk...

Zásada, ktorú pri tréningoch dodržiavame je, že vždy prestaneme „v najlepšom“, to znamená skôr, než psíka chuť na aportovanie opustí.

Nabudúce: púšťanie a prevedenie komplet cviku s vysielaním zo základného postoja.

Foto a text: DT