PODLESOK

4. Aport - odovzdanie

A sme vo finále. Postupným tréningom sa u nášho Dunča vypracoval záujem o aport a chuť prinášať ho. Medzitým sme nacvičovali sadnutie, ktoré sme zakomponovali i do nácviku predsadnutia.

Čaká nás „chúlostivý“ nácvik. A tým je pustenie a výdrž v sede pri nohe počas odhodenia aportu. Prečo chúlostivý? Lebo v tejto etape sa niektorí psovodi snažia veci príliš urýchliť, a v niektorých prípadoch sa môže stať, že pes, ktorý zbožňoval aportovanie, začne oň pozvoľne strácať záujem, pretože sa naň vyvíja veľký nátlak. V čom? Vysvetlenie príde na rad o chvíľku.

Púšťanie (odovzdanie)

Pokiaľ sme správne dodržali metodiku nácviku aportu aj v základoch, náš pes pochopil, že čím rýchlejšie k nám aport prinesie a odovzdá ho, tým skôr mu ho hodíme naspäť. Niekedy je fajn pozrieť si predchádzajúce čísla časopisu, aby sme si pospomínali, ako sme si túto dôveru u psa vypestovali.

Teraz budeme vychádzať zo základu, ktorý sme si vybudovali.

Dunčo aport prinesie. Aport chytíme a môžeme, ale aj nemusíme sa oň popreťahovať. Prejdeme do stoického pokoja, zavelíme „Pusť!“ (vôbec na psa nie je potrebné kričať. Veď on počuje mnohonásobne lepšie ako my. Stačí tichý rázny povel.) Aby však aport pustil, vytvoríme spojitosť a to tým, že po pustení ho odmeníme pamlskom.

Sú však psy, ktoré aj keď, zabudnú na všetky pamlsky sveta, a len fascinovane pozerajú na odňatý aport. V tom prípade ako odmena môže byť opäť ten istý aport, alebo napríklad loptička schovaná vo vrecku.

Pokia máme ten problém, že pes nechce aport púšťať, jednoducho s povelom „Pusť!“ adekvátnou silou zatlačíme prstami na hornú čeľusť, čo prinúti psa papuľu uvoľniť. Aport odoberieme a okamžite psa odmeníme.

Pokiaľ havinovi púšťanie po prinesení nerobí problém, nacvičujeme pustenie aj po predsadnutí, keď sa už pes „neštorcuje“ (nebráni a necuká) voči odňatiu aportu.

Prečo v tejto fáze môžeme pokaziť psa? Lebo ak budeme aport odnímať nesprávne, neadekvátne tvrdo, alebo bez následnej odmeny, pes stratí voči nám dôveru, začne uhýbať hlavou, aby sme na aport nedosiahli alebo sa spomalí jeho príchod k nám.

Aport do našej základnej polohy

Nestačí aport len odňať. Dunča je potrebné naučiť, aby vydržal v sede a bez posúvania, kým odobratý aport priložíme k telu do pripaženia.

Po upustení chvíľku podržíme aport na hrudi, aby sa pes naň koncentroval. Následne psa v sediacej polohe utvrdíme povelom „Seď!“, a pravou rukou pomaly s aportom pripažíme. Pomaly preto, aby sa pes zbytočne nevzrušoval a po aporte nechňapol. Pokiaľ by vstával, či do aportu ťukal nosom, opravíme ho tým, že aport opäť priložíme k hrudi, raznejšie vyslovíme povel „Seď!“ a pomaly ruku s aportom pripažíme. Ak vydržal, okamžite následuje odmena z ľavej ruky a to buď pamlsok, alebo loptička, či daný aport.

Výdrž v sediacej polohe

Ak budeme dôslední, nebudeme mať problém. Psíka „vyhecujeme“ na aport, hneď nato ho usadíme pri ľavej nohe povelom „K nohe!“. Pred odhodením môžeme psa utvrdiť v polohe povelom „Seď!“. Je pravdepodobné, že na prvýkrát po odhodení aportu pes vyštartuje za ním. Preto ho istíme vôdzkou, a pri pokuse o vybehnutie, trhneme a opäť usadíme. Ak sedí bez toho, aby sa za aportom naťahoval, okamžite ho odmeníme tým, že vydáme nadšený povel „Aport, prines!“ a psy vypustíme.

U psov, ktoré majú odkladačku, si môže dovoliť po odhodení aportu vyčkať, nechať psa v danej sediacej polohe a osobne zájsť pre aport. Priradíme sa ku psovi, aport opäť odhodíme a ak správne vyčkal, nadšene ho za aportom vyšleme.

Dôležitá je naša dôslednosť. Nedovoľme psovi samovoľne bez povelu opustiť sediacu polohu a vybehnúť za aportom. Ani mu nedovoľme dvíhať zadok a tlačiť sa dopredu. Ak toto zvládneme a pridáme nadšené vysielanie za aportom s velikánskou odmenou po prinesení, nemáme čo na cviku pokaziť.

Priradenie k nohe

Je viac menej už asi to najjednoduchšie (samozrejme, ak priradenie k nohe máme zvládnuté), čo je na celom cviku aportovania. Potom, čo pes aport pustil, a my sme ho s ním pripažili pravou rukou, zavelíme po cca 2 – 3 sekundách „K nohe!“ a psa priradíme, hoc aj manuálne.

Veľa zdaru na skúškach! A apropó! Nezabúdajme, že aport je hra a nie drezúra. Takže so psom bláznime a šalieme s aportami aj kdekoľvek a s radosťou (hoď – prines, hoď – prines), aby sa záujem udržal navždy.