PODLESOK

 

Štekanie na povel

 

Hádam niet cviku, ktorý by ste rýchlejšie naučili uštekaného psa. Ale je tu jedno ale. Aj uštekaný pes musí pochopiť obsah povelu a štekať, keď je vydaný.

Skúšky

Tí, ktorí sa plánujú pripravovať na skúšky by mali vedieť, že podľa národného skúšobného poriadku každá zo skúšok všestranného výcviku obsahuje i práve tento cvik. Je súčasťou obrany, kde na revíri pes štekaním označuje nájdeného páchateľa. A tiež súčasťou SVV1-3. V SVV1 pes sedí pri nohe a na posunkový a zvukový povel psovoda má zaštekať. V SVV2 je zmena v polohe, v ktorej pes šteká. Pes stojí 1 meter pred psovodom a na slovný povel “Štekaj!“ má cvik vykonať. SVV3 je už ťažšie „kafíčko“. Pes leží 10 metrov od psovoda a na posunkový povel zašteká. V každom spomínanom prípade pes nesmie zmeniť zaujatú polohu, má zaštekať výrazne, radostne viackrát po sebe.

V praxi

Úprimne povedané, štekanie realizované na povel v praxi, ktorá nesúvisí so skúškami alebo súťažami nemá nejaké výrazné uplatnenie. Je to skôr pre zábavu. Pretože človek oveľa viac ocení prirodzené samostatné štekanie súvisiace napríklad so strážením.

Základy nácviku – podporovanie štekania

Psa, ktorého temperament stále nutká k hlasnému prejavu emócií, stačí pri jeho štekaní povzbudzovať povelom „Stekaj!“, chváliť ho a prípadne aj odmeniť pamlskom.

Avšak to asi stačiť nebude, aby na jednotku pochopil spojitosť povelu s danou činnosťou. Takže k tomu pridáme i ďalší nácvik a upevnenie.

Zafixovanie a vzdiaľovanie sa

Aj pes, ktorý šteká málo alebo nerád, má nepríjemný pocit, ak sa jeho majiteľ na neznámom mieste od neho vzdiaľuje, a on nemôže za ním. Možno sa niektorý Dunčo bude len začudovane pozerať za odchádzajúcou postavou, možno si dokonca unudene ľahne. Ale to sa stáva zriedkavo.

Postup:

1.V rámci vychádzky, najlepšie na neznámom mieste (pes stráca istotu, skôr sa preto prejaví zašteknutím) psa uviažeme napríklad o strom.

2.Odstúpme a ukážeme mu, že máme pamlsky alebo obľúbenú hračku.

3.Postupne cúvaním odchádzame a psa veselo privolávame.

4.Akonáhle pes svoj nepokoj prejaví hoc len neistým zašteknutím, s chválením k nemu pribehneme a veselo ho odmeníme.

5.Pokus môžeme zopakovať. 2-4x. Viac v danú chvíľu nemá zmysel. Nácvik ukončíme, môžeme ho o hodinu alebo na ďalšej vychádzke zopakovať.

Na čo si dáme pozor:

1.Odchádzame preč dovtedy, kým pes neznervóznie a neprejaví svoj nepokoj šteknutím.

2.Stále na psa voláme, pískame, tlieskame, snažíme sa docieliť, aby sa k nám chcel dostať.

3.Ku psovi pribiehame OKAMŽITE pri prvom hlasovom prejave. Dokonca to ani musí byť šteknutie. U tichých psov stačí aj zakňučanie. Nebojte sa, časom sa psík osmelí a použije i hlasnejší prejav.

Prišliapnutie vôdzky

U „štekáčov“, či tých, čo už aspoň tušia, o čo ide, môžeme požiť hru s pamlskom či hračkou. Dunčovi pripneme vôdzku, rozšantíme ho, vôdzku pristúpime tak, aby prednými nohami nemohol vyskakovať. „Hecujeme“ ho podhadzovaním loptičky či pamlska, za ktorým však nemôže vyskočiť. Akonáhle sa prvýkrát akokoľvek zvukovo prejaví, získa odmenu.

Časom...

Sa Dunčo viac osmelí, jeho prejav bude výraznejší. Pamätajme, že tento cvik nie je možné dosiahnuť nátlakom či krikom. Takže pozor na nervy, ak to psíkovi spočiatku nepôjde. Docielili by ste tým len ticho a ešte väčšie ticho, v horšom prípade kňučanie.

Čím veselšie budete psa chváliť a podporovať ho, tým výraznejšie a radšej bude štekať.

Tí, ktorí sa pripravujú na skúšky a precvičujú vyštekávanie nájdenej osoby, postupujú podobne. Neskôr to aplikujú na figuranta. Základom je psa navnadiť na objekt (dráždiaci figurant s rukávom), ktorý spočiatku nemôže získať (lebo je pridržiavaný psovodom na vôdzke), a dopriať mu ho po vyštekaní (získa rukáv). Ale o tom až v ďalších číslach.

Text a foto: DT