PODLESOK

Odloženie za pochodu do stoja

Odložiť psa za pochodu? Do šuflíka? To určite nie. Položiť ho do konkrétnej polohy tak, aby tam zostal, aj keď my pokračujeme v chôdzi ďalej. Ten, kto čítal predchádzajúci článok možno už teraz trénuje odloženie za pochodu do ľahu. Odloženie v stoji a v sede je podobné, ale má svoje ..... Oba cviky sú tiež súčasťou skúšok. Konkrétne odloženie za pochodu v stoji je zahrnuté do SVV2, IPO a SchH, odloženie za pochodu v sede do SVV3, IPO a SchH. V tejto lekcii sa naučíme zvládať tento cvik bez privolania. Vždy sa po odložení ku psovi vrátime.

Odloženie za pochodu v stoji

Rovnako ako cvik odloženia za pochodu v ľahu (predchádzajúce číslo časopisu č.8) aj tento cvik nacvičujeme až po tom, čo sme zvládli menenie polôh na mieste a to Sadni, Ľahni, Vstaň a máme za sebou aj zvládnutie odloženia. Ak tieto cviky spojíme, budeme dôslední a trpezliví, výsledkom bude odloženie za pochodu.

Nácvik

Kráčame so psom pri nohe. Zavelíme „Stoj!“ (zvukovo môžeme tento povel pretiahnuť na „Stóóój!“), zastavíme sa, ľavou nohou pod bruchom psa zastavíme a zároveň istíme, aby si nesadol. Pravá ruka zatiaľ psa fixuje podržaním pamlsku pred nosom, prípadne podržaním psa za obojok (v tom prípade pamlsok v dlani nedržíme). Obe ruky pracujú na tom, aby sa už pes neposúval dopredu ani o krok (maximálne na vyrovnanie rovnováhy môže posunúť labu podľa potreby). Keď sa pes zastaví,, ľavou rukou ho hladíme pozdĺž celého tela. Ak by chcel sadať, stále rukou zájdeme až pod brucho, jemným tlakom psa nadvihneme alebo pridržíme. Môžeme opakovať povel „Stóóój! Dobrý!“ Pozor na pochvalu. Má byť vyslovená pokojným, príjemným, upokojujúcim tónom, nie nadšeným, či „vykekešeným“. To by psa príliš rozrušilo a namiesto pokojného státia by sa mohol začať chcieť hrať.

Keď psa upokojíme a on stojí, pomaly predkročíme pred neho 1-2 kroky a následne sa opäť vrátime. Pokiaľ by nás však chcel nasledovať a urobí nejaký ten krok, musíme ho opraviť. Nespoliehame sa na to, že dva-tri kroky nič neznamenajú. Dunčo sa časom začne posúvať ešte viac, preto ho hneď na začiatku naučíme, že keď je povel Stoj, tak má stáť, a nie sa pokúšať cupkať za nami. Docielime to tým, že keď predkračujeme pred psa, otvorené dlane rúk nastavené oproti nemu mu akoby vytvorili pokojnú stenu, oproti ktorej nesmie vykročiť. Ak sa napriek tomu pohne, prikročíme k nemu, spredu ho ľavou rukou chytíme za obojok, pravú dáme pod brucho a nacúvame ho na miesto, odkiaľ sa pohol, prípadne ešte kúsok (nejakých 30 cm) dozadu. Znova zadáme povel „Stóóój!“ a cúvneme od psa nejaký ten krok, pričom stále na psa pozeráme. Ak chybí, opravíme ho ako predtým. Ak dokáže ustáť túto kratučkú chvíľu, pokojne sa k nemu vrátime a pochválime ho.

Príchod ku psovi

Pozor na návrat! Práve počas neho môže psík urobiť najviac chýb: od nedočkavosti môže vykročiť opri nám, môže si sadať, či ľahať (tak zvyčajne urobí zo strachu. V tom prípade by ste sa mali zamyslieť nad svojim prístupom ku psovi, pretože to nesvedčí o dobrom vzťahu. Tréning je potrebné zmeniť na hravejší a trpezlivejší.) Môže sa začať za nami celým telom otáčať. Na všetky tieto chybičky buďme pripravení a pokojne, trpezlivo ich stále opravujme. Hneď akonáhle sa psovi podarí cvik zvládnuť bez posúvania či zmeny polohy, veľmi ho vychválime, odmeníme, pohráme sa s ním. Postupne (!) vzdialenosť predlžujeme až na 30 krokov. Zároveň minimalizujeme pomoc rukami pri zastavení až do takej miery, že psovi stačí len slovne zaveliť „Stoj!“. Napriek tomu, že cvik vyzerá ľahko, a mnohí podľahnú pokušeniu všelijak ho urýchľovať, je na jeho naučenie potrebný dostatočný čas. Práve na tomto cviku je možné vidieť i na skúškach veľké množstvo chýb hlavne v posúvaní psa za psovodom, prípadne v zmene polohy (často si psy ľahajú, keď k nim psovod pristupuje).