PODLESOK

Privolanie z odloženia

 

Využitie

v praxi je pre pohodlie pána celkom všestranné. Radi by sme si pokecali sa kamarátom, ale nechceme, aby náš Dunčo počúval a doma všetko vytáral manželskej polovičke. Prípadne tomu nášmu kamarátovi jednoducho psy „nevoňajú“. Dunčíka odložíme pár metrov od lavičky, kde družne klábosíme. Po skončení ušetríme kroky a čas, neprichádzame ku psovi ale priamo si hop privoláme. Povedané polopatisticky.

Snáď pozornejšie prečítajú nasledujúce riadky tí, ktorí začínajú pripravovať svojho psa podľa medzinárodného skúšobného poriadku (IPO, SchH).

Začiatky

V prvom rade si uvedomíme, že staré známe „Pomaly ďalej zájdeš“ sa nám v tomto prípade zvlášť vyplatí. Prečo? Pokiaľ by sme začali nacvičovať privolanie z odloženia príliš rýchlo, t.z. skôr, než máme dokonale zvládnuté správne zaujatie polohy za pochodu a dlhodobé odloženie, môže nastať toto:

• Dunčík po povele nezaujme poriadne danú polohu a už sa bude snažiť dostať sa k nám, bude sa poplazovať, kráčať za nami,...
• pes po zaujatí v danej polohe nevydrží a bez povelu bude opúšťať svoju pozíciu
• pri výcviku zneistie a prevedenie privolania môže byť pomalé, váhavé, bez radosti

Čo teda musí pes pred nácvikom tohotu cviku zvládať?

• zvládať privolanie radostne a rýchlo, čo najkratšou cestou
• zaujať danú polohu na prvý povel psovoda v jeho blízkosti aj za pochodu
• vydržať v danej polohe až do príchodu psovoda

Ak toto všetko náš Dunčo zvláda, môžeme pristúpiť k nácviku.

Prvé privolanie

Psíka roztrénujeme krátkou chôdzou pri nohe. Počas tréningu ho odložíme (je praktické začať polohou v ľahu), kráčame dopredu niekoľko metrov, zastavíme, otočíme sa tvárou ku psovi a ... môžeme sa opäť k nemu vrátiť. Pochválime ho za vydržanie, pohráme sa. Následne cvik zopakujeme. Avšak po otočení sa ku psovi k nemu neprichádzame, ale po 2 – 3 sekundách ho privoláme povelom „Ku mne“.

Ani sa veľmi nečudujme, že psík zostane ležať ako prikovaný. Možno s ním trošku hrkne, možno niektorí i pribehne. Ale doteraz sa s nim stále cvik precvičoval tak, že sa psovod vrátil k nemu a Dunčík to má už zaužívané. Preto môže byť pre neho prekvapením, že má opustiť polohu, ktorú sme mu doteraz ako kaleráby tlačili do hlavy a zostane na mieste. Len pokoj a žiadnu paniku J. Privolanie VESELO a nadľahčeným tónom zopakujeme. Na motiváciu môžeme použiť ukázanú hračku alebo sa rozbehneme od psa preč. Keď zareaguje a trieli k nám, môžeme ho ešte vyhecovať veselým pokrikovaním „pooď, pooď,...“ Aby pred nami nespomaľoval, môžeme jeho tempo a rýchlosť udržať tým, že mu hračku hodíme za seba pomedzi nohy tak, aby pod ne prebehol (časopis č. 1). U väčších psov z bezpečnostných dôvodov jednu nohu nadvihneme, aby sme vytvorili vyšší mostík, inak je možné, že sa povozíme pár metrov smerom dozadu na chrbte psa.

Tréning môže pokračovať tak, že nasledujúce odloženie bude opäť s návratom psovoda ku psovi. Prečo je to dôležité? Lebo Dunčo si v tej svojej makovici môže všetko poriadne poprekrúcať a myslieť si, že po odložení má opäť vybehnúť za psovodom. A keďže ho má vehemnentne rád, tak mu ušetrí jedno privolanie a pribehne bez neho...

O čo vlastne v tomto tréningu ide? Aby sa Dunčík naučil, že po odložení môžu nastať dve situácie:

• buď sa psovod k nemu navráti
• alebo on pritrieli za psovodom

Aby to urobil podľa priania psovoda, musí vždy čakať na povel, ktorý pán vydá. Preto nácviky tréningy obmieňame.

Časom...

... pridáme i správne predsadnutie. Už máme zvládnuté zaujatie polohy, vydržanie v polohe do nasledujúceho povelu i radostné trielenie. Nasleduje doučenie predsadnutia, čo by vôbec nemal byť problém, keďže sme ho zvládali už pri nácviku predsadnutia.

Čo urobíme? Keď k nám Dunčík trieli, zostaneme stáť a pamlsok alebo hračku podržíme pred sebou. Držím palce, aby si to, že nemáte rozkročené nohy uvedomil i váš pes. Inak vás odnesie pár metrov dozadu a vy si len s ťažkosťami vrátite kolenové jabĺčka do pôvodnej polohy. Snáď, keby ste im predtým zavelili „stoj, zostaň“...

Cvik môžeme precvičiť i tak, že loptičku podržíme po privolaní pod bradou a ruky máme pripažené. Ide o to, že náš zverenec si potrebuje navyknúť, že má pribehnúť nie len vtedy, keď je ruka ohnutá s loptičkou, ale aj keď sú ruky spustené popri tele. Loptička pod bradou nasmeruje psa na stred nášho tela, na našu os. Bude sedieť priamo pred nami.

Utvrdzovanie správnosti a opravovanie chybičiek

Pre niektoré psy môže byť rozkročenie alebo nadvihnutie nohy nepriamym povelom na vybehnutie, aj napriek tomu, že psovod nič nezavelil. To môžeme odstrániť jednoducho a to tým, že pred psom párkrát rozkročíme, prípadne dvihneme nohu a opäť zaujmeme polohu vo vzpriamenom postoji spojnom. Potom sa ku psovi vrátime. Dunčo sa opäť utvrdí v tom, že smie vybehnúť len na náš konkrétny povel.

Podobne odstránime i predčasné vybiehanie. Stačí, ak pár krát zaradíme tréning s tým, že sa ku psovi budeme vracať my.

Podobným spôsobom trénujeme i privolanie zo sedu a zo stoja.

Samozrejme do tréningu začneme zaraďovať i priradenie k nohe z predsadnutia

- DT -