PODLESOK

Cúvanie na zadných

Musím priznať, že v cirkuse, kde vystupovali zvieratá som naposledy bola ako dieťa pred 29-timi rokmi. Nefascinoval ma pohľad na unavené tigre na valcoch a vlastne ani na klauna.

Ale tam po manéži vystrájali malé a stredne veľké rozšantené psy, ktoré ovládali toľko kúskov, až zrak prechádzal. Šľahali chvostíkmi zľava doprava ako kolibríky, pribiehali si k trénerke po odmenky a po ukončení veselo štekajúc leteli za oponu.

Bol tam i jeden plavý kudrnáč, ktorý „potajomky“ chodil trénerke odzadu kradnúť pamlsky . Keď ho „načapala“ pri čine, postavil sa na zadné a rýchlo s nadvihnutými prednými labkami cúvajúc utekal „schovať sa“ za manéž.“ Pamätám sa, ako ma to rozosmialo. Keď sa k nemu obrátila chrbtom, opäť išiel kradnúť.

Bolo to podarené číslo. Veselé, hravé. Bolo vidieť, že zvieratá sú uchvátené svojim výkonom a tréning prebieha hrou.

Prišla som domov a skúšala som postaviť sa na zadné nášho psa Nera. Bol to kríženec čuvača a nemeckého ovčiaka, bol veľký a mohutný. Mala som deväť rokov a keď sa postavil na zadné, bol o hlavu vyšší, než ja.

Pokúšala som sa nadvihnúť jeho prednú časť tela sama. Pachtila som sa pod ním, snažila sa vystrieť a dostať ho do zvislej polohy. Musel sa vtedy veľmi čudovať, čo to tam pod ním mechelím. Bol to však trpezlivý pán a neodhryzol mi hlavu. Pokusy boli márne.

Keď sme s kamarátom Jankom raz sedeli na bráne a jedli chlieb s maslom, prednými nohami podskočil a oprel sa o bránu. Presadla som si, načahovala nad neho ruku s maslom a hecovala ho „No poď, no poď.“ V jednu chvíľu sa nohami odlepil od brány a zabalansoval na zadných. Okamžite som mu spustila chlieb.

A tak som ho učila opäť a opäť. Raz som sedela na bráne, raz stála na múriku. Raz ma zhodil zo stoličky (videla som všetkých anjelikov), a zo dvakrát šľahol labou po tvári. Nechtiac. A po nejakom čase to už vedel. Síce nie chodiť – to sa mu nedarilo, ale pekne pár sekúnd stáť. Trošku si pomáhal prešľapovaním, ale efekt bol dokonalý. Ja stojaca pred ním a menšia ako on a on. On s krochkajúcou hlavou na do mnou stojac na zadných a spúšťajúc na mňa sliny z vysmiatej papule....

Nemusíte sadať na bránu ak máte doma šikovného psíka. Jasné, že ľahšie sa učia vstať a chodiť po zadných stredné a menšie psíky. Ale ak by to vášho psa bavilo, môžete to skúsiť aj s veľkým. K sa to nepodarí, čert to ber, ale skúsiť ste to skúsili.

V čom je pointa? Na hračku či na pamlsok namotivovať psa k nadvihnutiu sa.

Pamlsok či hračka:

• nesmie byť privysoko (vyskakoval by)
• nesmie byť prinízko (len by sa díval)
• nie príliš dopredu (nemal by snahu udržať rovnováhu)
• použiť pamlsok u nenakŕmeného psa a hračku u psa, ktorý ju má rád.
• okamžite po prvom postavení sa psa odmeniť

Ak sa hoc len na okamih vie udržať na zadných, skúsime ho pamlskom „tlačiť“ dozadu o jeden krôčik. Ak sa pohne, okamžite nasleduje odmena.

Krôčiky pridávame. Po ukončení krokov psa zastavíme, aby na okamih akokeby na zadných stuhol. Až potom príde odmena.

Text a foto: DT