AKO VYCHOVAŤ "ZDRHÁVAČA"

Vážené psie dámy a páni,

vítam Vás na ďalšej z prednášok tematicky zameraných na spestrenie nášho psieho života.

Všetci tu prítomní mi určite dáte za pravdu, že okolitý svet je nesmierne zaujímavý a naše možnosti spoznávať ho vážne oklieštené. Plotom, múrom, reťazou, lankom, vôdzkou, či dokonca vychovanosťou a poslušnosťou. Ide ma roztrhnúť, ak na vychádzke zavetrím do mäkkučka rozloženú rybu ležiacu na brehu rieky a vtom sa vzduchom ozve „Pinďo, poď sem!“ Tak rád by som si ju vymaskal po hlave a predviedol sa susedovej Zorke. Ale s pánom nie sú žiadne žarty.

Podľa hesla „učiť sa, učiť sa, učiť sa“ je potrebné hľadať vhodné riešenia. V behu života ich mnohí nachádzame úplne spontánne a prirodzene. I tým natvrdlejším stačí náznak a tiež sa radi chytajú. Z tejto skupiny musím rázne vylúčiť jedincov, telom i dušou oddaných svojmu dvojnožcovi, ktorých aj keby sme násilím z dvora ťahali, po uvoľnení napätia by šmykali späť. Ešte štastie, že sú to len ojedinelé vynimky, čierne vrany, outsideri, burani.

Okamžite po absolvovaní tohto kurzu odporúčam prehliadnuť celý dvor či výbeh. Z hľadiska možností je najzaujímavejšia pletivová ohrada. Spodný španovací drôt sa často len tak volá, ale v skutočnosti je napnutý málokedy. Na naplnenie našich cieľov je potrebné preskúmať ho po celej dĺžke. Čím menší pes, tým väčšia výhoda.

Prvý krok – rýchlo a dôsledne sa pozrieť vpravo, vľavo, dozadu, dopredu ale aj hore. Pokiaľ sa na dvore nachádza nejaký dvojnožec, o nič sa výrazne nepokúšať. Mohlo by dôjsť k zatrhnutiu činnosti už v jej zárodkoch.

Druhú krok – ak je vzduch čistý, strčiť nos čo najviac pod oplotenie a tlakom čela zistiť stupeť napnutia pletiva. Pokiaľ nás vystrelí späť, pokračujeme krok za krokom ďalej. Vytrvalí bývajú odmenení úspechom v podobe prekvapivého povolenia napätia plotu.

Tretí krok – strčiť hlavu pod, a zadnými nohami tlačíííť...až kým sa neocitneme na druhej strane.

Štvrý krok – využiť chvíle voľna tak produktívne, ako sa len dá: nájsť čo najviac háravých papuliek (týka sa pánov), vyhľadať a strieskať toho strapatého Bimbula, ktorý sa nám doteraz spoza brány len vysmieval, vyznačiť v celom okolí oznam, že sme tu a vystopovať konečne tú rybu

Návrat je potrebné premyslieť. Osvedčilo sa smutne stáť zvonku pred bráničkou a očami ukazovať na susedovu vnučku ako príčinu vypustenia. Prekvapenie dvojnožca môže mať rôzne podoby. Dôležité je preto zachovať nechápavý výraz a radostné prešľapovanie naznačujúce, že sa domov veľmi tešíme. Niekto veľmi zlý nás totiž uniesol a nám – verným – sa až teraz podarilo uniknúť z jeho pazúrov a vrátiť sa do náručia milovaného dvojnožca. Zvyyčajne si vyslúžime mierne nervózne ale radostné škrabkanie po hlave. A tiež klasické „ako si sa tam dostal?“ alebo „kto ťa, prepánajána, vypustil?“

Imidž verného uneseného, alebo nešikovne vypusteného psa je potrebné zachovať si čo najdlhšie, prípadne naveky. Bohužiaľ, máloktorý ľudský jedinec je tak naivný, aby časom nezačal niečo šípiť. Preto je rozumné využívať i na návrat poriadne preverenie situácie a vrátiť sa tadiaľ, odkiaľ sme vyšli.

Pozor! Ľudia niekedy číhajú. Ak nás vymáknu, máme na chvíľu po chlebe. Diera je následne zvyčajne zatarasená a na nás sa dáva väčší pozor. Odporúčam načas prestať s bádateľskou činnosťou, alebo ju vykonávať len v noci. Medzitým môžeme preskúmať ďalšie možnosti...napríklad výšku plotu. Je pre nás neprekonateľný? Aha, tam sú naukladané dosky a vedľa prikryté sudy na vodu...cha, chá.

Ten, kto zažil vietor za ušami a voľnosť pohybu vie, aké nádherné zážitky prináša niekoľkohodinovä túlačka...

Prosím? Že vášho túlavého syna zachytilo zboku auto? A vy pani? Že vaše šteniatka, ktoré nikto nečakal, ale ktoré splodil Bongo od susedov, skončili na veterine skôr než otvorili oči?

No, ech, ech, ehm,...toto tu nie je potrebné zaťahovať.

Veď život je tak krásny...

Desatoro, ako tomu predísť

1. Skôr, než si zadovážime psa, je potrebné prekontrolovať celú dĺžku oplotenia.

2. Uvoľnené časti spevniť v dolnej časti pásmi z kari sietí (mriežka používaná do betónov), ktoré zapustíme do zeme a priviažeme k pôvodnému pletivu. Alebo vytvoríme betónový základ pod celým oplotením, čo je však náročnejšie na čas a financie.

3. Diery prekryjeme neporušeným pletivom alebo vystrihneme pôvodné porušené a nahradíme ho novým.

4. Skontrolujeme výšku pletiva. Na niektorých miestach môže byť terénna výškový rôznorodosť, ktorú môže pes využiť na únik. Nakopenú hlinu je preto potrebné vyrovnať.

5. Od plotu odsunúť všetko, čo by mohlo slúžiť ako „schodíky“

6. Pokiaľ prvýkrát pes z dvora unikne, je potrebné okamžite nájsť spôsob úniku a zabrániť mu. Napríklad aj dočasným umiestnením do koterca alebo na dlhú reťaz, kým nenájdeme a neodstránime kritické miesto. Pamätáme, že čím častejšie pes uniká, tým sa to preň stáva samozrejmejším a zaujímavejším. Udržať ho doma preto môže byť neskôr vážnejší problém.

7. Rastúce šteniatko, ktorému stačil na zabránenie úniku nižší ozdobný plot vyrastie, a oplotenie už nespĺňa svoj účel. Najrizikovejšie obdobie je prvé háranie, keď aj sučky utekajú a hľadajú si nápadníkov. Samozrejme to päťnásobne platí aj pre psov

8. Ak už pes unikne, a vráti sa, nikdy ho za návrat netrestáme.

9. Na úniky sa musíme zamerať – aj keď pravdu povediac, často nepomôže, pretože nie je reálne v praxi mu v ňom pravidelne zabrániť. Základom je vystihnúť pokus o únik a vo chvíli prekonávania prekážky psa prekvapiť oliatim vodou, hodením kľúčov, okríknutím a podobne. Následkom však môže byť dávanie si väčšieho pozoru zo strany psa.

10. Najlepšou prevenciou je dôsledne sa psovi venovať, cvičiť ho, vychovávať, dať mu prácu (agility, vychádzky, beh pri bicykli, výcvik poslušnosti, ...) aby sa nenudil a čo najviac sa na nás naviazal. Pravidelne kontrolovať a opravovať oplotenie skôr, než pes zistí možnosť úniku. Niekedy pomôže i mladý psí partner do dvora, s ktorým si navzájom krátia voľný čas. Tam, kde je problémové územie a finančné možnosti to dovolia, je možné zaistiť územie špeciálnym „neviditeľným“ plotom a špeciálnymi obojkami s elektrickými impulzmi. Ľahšie ako rekonštrukcia celého oplotenia môže byť postavenie dostatočne priestrannej voliéry aspoň (4x6 m), alebo namontovanie vodiaceho lanka s reťazou, čo umožňuje pohyb psovi po veľkej ploche.

- DT -