AKO VYCHOVAŤ "MYŠOFANATIKA"

Dobrý deň, vážené psie dámy a psí páni.

Opäť sa stretávame na jednej z prednášok, ktorá nám umožní osviežiť si život. Ako inak, bez ohľadu na šediny nášho pána.

Nerád sa chválim, ale ja sám som prvotriedny preborník. Nežijem síce na dvore ani na farme, ani moji predkovia neboli šľachtený na lov hlodavcov. Ale ja, ja, veľký Mouse Killer som sa k tejto činnosti dopracoval sám vďaka platonickému úsmevu človeka, ktorý by ma rád riadil.

Zabárať nos do sena, trávy, fetovať myšince, vás navodí do takého stavu mysle, že nevidíte, nepočujete. Čo na tom, že pán už prešľapuje, lebo sa ponáhľa do práce, alebo sa zotmelo a nás už ani nie je vidieť. A pán píska, až mu oči vyliezajú, svalovka na lícnych svaloch pôsobí komicky. Je ako škrečok. Keby ním naozaj bol, aj jeho by som vyhrabal. Trvalo by mi to dlhšie, ale keby bol len niekde pod povrchom, za taký deň by som to snáď aj zvládol.

Keďže však môj pán sa na škrečka podal len tvarom svojich predných zubov, nemal som vážnejší dôvod pustiť sa do hrabania, berúc do úvahy i fakt, že ho nikto nezahrabal. Ani po myšincoch ho nebolo cítiť. Jednoducho nezaujímavý...

Akosi som sa nechal uniesť. Myslím, že ani vaši páni si dobrovoľne pod zemou chodbičky nerobia, takže ich z tejto prednášky vynecháme. Nie celkom, lebo zas to sú oni, ktorí nás rušia, keď máme nos od hliny a už-už je myšiak na dosah.

Vráťme sa ale opäť, vážení poslucháči, k tej nezabudnuteľnej vôni myší, škrečkov krtkov a ostatných podzemných tvorov. Prvýkrát som sa tučným zadkom škrečka stretol pred pol rokom na vychádzke po poľnej ceste. Len tak som si lietal, keď ma vtom na smrť vystrašil bleskurýchle prebehnuvší ryšavec. V nasledujúcom okamihu som po ňom skočil. On sa však namiesto vtrepania toho svojho tučného pupka do diery otočil, vystrelil 20 cm do vzduchu a poškrabal ma prednými labkami. Viac mi nebolo treba. Pustil som sa doň, on však predsa len stihol tu dieru. Odvtedy po ňom idem. Celý tento výjav sledoval môj pán, a veľmi sa pritom bavil. Smial sa a hecoval ma. Dokonca prišiel až k diere a špičkou topánky do nej hrabal súčasne so mnou. To ma tak nabudilo, že som nevedel prestať, aj keď pána to už prestalo baviť. Aj nasledujúce diery ma zaujali podobne. Pán ma síce aj volal, ale viac menej sa smial a vlastne ani nedbal na to, či prestávam, či nie.

Trochu sa všetko zmenilo, keď sme na vychádzke narazili na poľovníka a ja som behal po poli. Pán ma aj volal, dokonca som počul poľovníka, že ak okamžite neprídem, odbachne ma ako psa. A tak pán behal po poli spolu so mnou, či vlastne za mnou. Bola to tak fantastická hra, že sme sa ju hrali až kým nezačal lapať po dychu. Poľovník asi zvažoval, či má odbachnúť oboch behajúcich, nakoniec však pokrútil nechápavo hlavou a zakričal niečo v tom zmysle, že tentokrát nám to prešlo.

Celé by to bolo úplne ideálne, nebyť toho, že môj vystresovaný pán odpadnutý do trávy sa zaprisahal, že inak ako na vôdzke so mnou nikam nepôjde. Bol to šok o to väčší, že tú prísahu i dodržal. Poviem vám, je strašné okúsiť slasti života a následne o ne prísť. Preto moje odporúčanie pre vás je: keď začnete hrabať, už nikdy neprestaňte. Môže sa stať, že v nestráženom okamihu po vás chňapnú a dajú vás na vôdzku.

Apropó! Pokiaľ sú medzi vami i dedinskí či farmárski bundáši, prijmite v dobrom moje vyjadrenie závisti. Na rozdiel od nás – panelákových psov – je priam žiaduce, aby ste vy – vidláci – chytili každého hlodavca, ktorý sa vo vaše rajóne nachádza. Kiežby ja som si k tomu nikdy tak vášnivo nečuchol, teraz mi to bytostne chýba.

Týmto mojim osobným pocitom sa s vami lúčim a dúfam, že sa stretneme v tejto prednáškovej sieni i nabudúce.

Desatoro, ako k tomu nedospieť

1. Na vychádzkach zaujmite psíka nejakou činnosťou, napr. aportovaním, či skrývaním sa vyhľadávaním.

2. Pokiaľ pes zaňuchá hlodavca, rázne ho napomeňte.

3. Ak ho pachy zaujímajú viac než vy, opäť mu činnosť rázne ostrým povelom zarazte.

4. Následne sa pokúste upútať jeho pozornosť aportom, hračkou či pamlskom a privolajte ho.

5. Pokiaľ ho pach zaujal tak, že je voči vašim príkazom nevšímavý, podíďte nenápadne k nemu a ráznym povelom „Nie!“, alebo „Fuj!“ ho capnite po zadku v takej miere, aby hneď s danou činnosťou prestal. Trochu odstúpte.

6. Za tým upútajte jeho pozornosť napr. pamlskom, privolajte ho a odmeňte.

7. Ak sa na poli stáva absolútne neovládateľným, pri vašom príchode odbieha a hrabe na inom mieste ďalej, choďte na vychádzky s dlhou vôdzkou.

8. Nechajte ju voľne kĺzať po zemi. Poslúži vám ako predĺžená ruka v okamihu, keď sa jeho nos zaborí do zeme. Okamžite ňou prudko s povelom „Fuj!“ trhnite adekvátne sile a zaujatosti psa. Ak prestane hrabať, pochváľte ho, privolajte a odmeňte.

9. V ojedinelých prípadoch vedia pomôcť i prázdne natiahnuté pasce na myš, ktoré sklapnú a vyľakajú psa, keď pes hrabať.

10. Pokiaľ na nič z uvedeného nemáte „nervy“ alebo dôslednosť, zostáva vám jediné, a to chodiť na vychádzky so psom na flexi vôdzke. Vždy je to lepšie, ako naň čakať do zotmenia, či nechať ho padnúť poľovníkovi za nezmyselnú obeť. Pamätajte, vždy je lepšie preventívne opatrenie, ako odstraňovanie zlozvykov.

- DT -