ÚLETY NA SANIACH I.

AKO SOM PRETEKAL SO PSÍM ZÁPRAHOM

Po dovŕšení šestdesiatky som si povedal:

„Albert, dosť bolo driny. Z kotolne svet neuvidíš. Zober našetrené peniaze, je čas plniť si sny.“

Podporoval ma v tom aj veľmi starý, čiperný dedko, ktorý sa ukrýyal v zemľanke na horách už dlhú dobu. Od čias, čo odmietol narukovať do vojska Márie Terézie na boj proti Turkom. Na moje námietky, že je iná doba a že Turci sa snažia o vstup do Európskej únie, stále odpovedal rovnako: “ Mňa neošalíš, ty janičiar,“ a mrmlal si niečo o požiadaní azylu na pruskom konzuláte. Potom, aby sa upokojil, vysielal náhodné rany do lesa zo svojej kresadlovej pušky, na čo vždy asi o pol hodinu zaspal s veršom „ Mor ho !“ na perách.

A tak s dedovým požehnaním, maminým tichým nesúhlasom a otcovými peniazmi rozhodol som sa na zúčastnení pretekov psích záprahov. Keďže mám rád dokumenty z Afriky, je úplne logické, že som sa chcel pretekov zúčastniť práve tam. Keďže Afrika je na juh, kvôli informáciám som 2 hodiny úlisne krúžil okolo colníka na našich južných hraniciach. Ten si sprvu ťukal na čelo, potom naznačoval, že použije zbraň a celý čas čosi kričal po maďarsky.

Neuspel som, no povedal som si: „ Albert, nechcú ťa na juhu, pôjdeš na sever!“ A tak som i konal. Tam to dopadlo obdobne, len colník na mňa kričal po poľsky s ukrajinským prízvukom. Úplne znechutený, unavený a s poznaním, že ochotného colníka nenájdeš skôr ako triezveho Íra, som šiel domov. Keď tu ma doslova udrel do očí plagát na lampe pouličného osvetlenia:

POZOR! POZOR! DŇA 10.1.2007 SA KONÁ KVALIFIKÁCIA PRETEKOV PSÍCH ZÁPRAHOV NA DONOVALOCH PRE AMATÉROV. PRVÝCH 5 MIEST SA KVALIFIKUJE NA CELOSVETOVÝ TURNAJ V GRÓNSKU! POTREBNÝ POPLATOK, PAS A PSÍ ZÁPRAH V POČTE MIN. 6 KUSOV. KTO PREŽIJE, TEN VYHRAJE!!!!!!

Akoby ma obliali živou vodou! Peniaze mám, pas mi vyrobí bratanec, ktorý si dopisuje s vietnamským prevádzačom a psov si zoženiem v útulku! V útulku mi poradili fundovane. Ani nie za 6 hodín vyberania som mal záprah dokonca až z 8 psov! Je pravda, že ratlík a čivava v tretej rade, aj keď sa snažili ako mohli, nielen že nedosiahli výkony ich väčších kolegov, ale nedosiahli ani na zem. Po chvíli, keď som sa nedíval, akosi zmizli a ja som zostal s optimom šiestich kusov. A že bolo na čo pozerať! Kaukazský ovčiak, pudlík, nemecká doga, baset, pittbul a bernardín zaručovali, že sa stanem ozdobou každého preteku. Na zápise mi síce slečna za stolom trpezlivo vysvetľovala čosi o tom, že cirkus už odišiel, ale ja som na to nedbal. Prekážky sú na to, aby sa prekonávali a tak som stál na štartovacej čiare!

V mojom preteku spolu so mnou súťažili ešte štyria závodníci. Dostavili sa však len traja. Pretekár z Pobrežia slonoviny nedorazil. Až neskôr sme sa dozvedeli o tom, ako si dvíhal sebavedomie pitím kaktusovej liehoviny a tancami vúdú tak dlho, až ho doživotne angažovali do avantgardbého divadla. Čo sa stalo s hyenami, ktoré mal namiesto obyčajného záprahu, anály neuvádzajú. V regionálnych novinách však z času na čas blesne správa o čudných psoch, kroré vykrádajú kurníky a na rozhorčenie domácich reagujú hýkavým smiechom.

Nakoniec sme pretekali len traja, keď ďalší pretekár, zbadajúc môj záprah dezertoval zo štartovacej čiary opačným smerom kričiac celkom nezmyselne: “Tie zuby, bože tie zuby!“ Asi tým reagoval na prvú radu o sile kaukazáka a nemeckej dogy. Tresol štartovací výstrel. Zľakol som sa tak silno, až som upadol do bezvedomia. Moje psy, ktoré sa aj za tú krátku chvíľu, čo sme boli spolu, na mňa silno naviazali, rozhorčene vyrazili vpred. Asi si mysleli, že svorky utekajúce pred nami priznali vinu na mojom zamdlení.

Zbytok viem len z nadšeného rozprávania predsedu Únie výrobcov psích dečiek, ktorý ma dekoroval na prvom mieste, kde som sa prebral. Suma sumárum, bolo to až zarážajúco jednoduché. Moje skvelé psíky šli skratkou a na konkurentov si počkali na tmavom mieste bez dohľadu rozhodcov. Baset sa hral na zraneného, pudlík ho dojemne utešoval. Keď dorazili ostatní a snažili sa ho ratovať zakročil pitbul s dogou. To čo zostalo, zahrabal bernardín. A tak sme do cieľa dorazili jediní a víťazní. Po tomto kolosálnom úspechu nás už čakalo ďaleké Grónsko.

Možno na základe vlastných skúseností a zážitkov napísal Rudolf Ulek.