Paňovský dogtreking - 10, 25, 50, 80 km

11. jún 2011. Výsledky, foto, reportáž tu.\"\"

 

Chystaný dogtreking - 10, 20, 40, 80 km

Jún 2011. Pozrite si info a foto krajiny.\"\"

 

Relaxačný paňovský dogtreking

2.10.2010 - Perfektná partia trekerov. Krásne prostredie. Balzamček na dušu. Info a výsledky tu.\"\"

 

Strelený“ paňovský dogtreking

29.6.2010

29.júna o 7.30 sa mobil zbláznil. V priebehu štvrť hodiny volalo 15 ľudí a všetci niečo v tom\"\" zmysle: „Ahoj Dani, bude dogkrek? Je hrozná búrka.“ Tú búrku nad Košicami som videla i ja z Paňoviec. U nás pršalo, ale nie tak hrozne, ako v Košiciach. Blesky, tresky a na jazere vraj prietrž mračien. Pokračovanie tu.


»

HISTÓRIA 1. - STAROVEK

Čo bolo pravou príčinou toho, že si praveký človek prvýkrát priviedol domov vlčie mláďatá, ťažko povedať. Pravdou však zostáva, že začala spoločná cesta týchto dvoch rozdielnych tvorov. Psy sa stali spojencom a ochrancom človeka, pomocníkom, ale aj priateľom a spovedníkom. A nasledujúce skutočnosti, ktoré môžu vyznieť ako perličky, môžu osviežiť i hodiny dejepisu.

Severný Izrael

Dlhých 12 000 rokov ležali spolu na území severného Izraela spoločne v hrobe človek a pes. Nález nebol obyčajný. Svedčil o niečom. Človek objímal psa okolo jeho krku. Prečo sa takto nechal pochovať ten človek? Možno, aby ukázal, ako veľmi svoje zviera mal rád, aký silný vzťah medzi nimi existoval.

Egypt

A čo takí Thébania? Na stenách hrobiek sa našli 5 až 6 tisíc rokov staré kresby, zobrazujúce nie len chrty, ktoré štvali gazely (sú to najčastejšie zverejňované kresby), a veľké psy strážiace dom a stáda. Našli sa i kresby malých psíkov, chovaných pre potešenie. Často boli zobrazované sediace pod stoličkou, na ktorej sedel ich pán.

Egypťania mali psov naozaj radi. Dávali im aj mená. Literatúra síce v tom čase bola na tom dosť biedne, avšak i v nej sa objavilo cez 70 psích mien. Vyjadrovali vlastnosti, či vizuálnu vlastnosť zvieraťa: Dobrý strážca, Krásnohlávka a pod.

Egypťania si psov tak vážili. Verili, že pes je strážcom podsvetia a sprievodcom do kráľovstva smrti. V Hornom Egypte založili nové mesto zasvätené Anubovi * : Kynopolis - Mesto psov. Psy tam boli chránené a uctievané. Ak v niektorom dome uhynul, zavládol tam smútok, pán si oholil hlavu a držal pôst. Telo psa sa nabalzamovalo a uložilo do psieho pohrebiska. To písal slávny grécky historik Herodot.

Anubis * - boh majúci ľudské telo, ale čiernu psiu hlavu. Považovali ho za štvrtého syna boha Slnka Ré. Jeho hlavnou úlohou bolo zúčastniť sa obradu, kde sa v prítomnosti bohov vážilo srdce mrtveho človeka. To mohlo ísť buď do ríše nesmrteľnosti, alebo – ak človek páchal zlé činy – bolo hodené „veľkému ...“ To, len tak pre zaujímavosť, bol lev, krokodíl a hroch v jednom. Kto mohol nebožtíka s takýmto osudom zachrániť, bol práve boh Anubis.

Etiópia

Tejto krajine zašli ľudia až tak ďaleko, že náčelníci kmeňov korunovali psieho kráľa, ktorý fungoval ako poradca náčelníka. Keď boli náčelníkovi predkladané žiadosti, sledovalo sa správanie psieho kráľa: zavrtel chvostom – žiadosť bola vyriešená kladne. Ak štekal – smola – žiadosť bola zamietnutá. Vrchol bol, ak pes niekomu olízal ruku – to sa šťastlivcovi dostalo riadnej pocty. Naopak, i o hlavu mohol prísť ten, na koho psí kráľ zavrčal.

Sumeri

Sumeri – národ známy vynálezom kolesa a voza, stavaním mostov a tiež používaním prvého písma na svete. Vďaka nemu sa na hlinených tabuľkách zachovali záznamy o tom, ako si psov vážili sťa strážcov a pomocníkov v boji a pri love. Deti sa radi hrali so šteňatami už nejakých 4 000 rokov pred naším letopočtom.

Boli to práve Sumeri, ktorí sa zaoberali cieleným chovom psov. Tie ušľachtilé boli dokonca venované vládcovi ako vzácny dar. Chovom psov pracovných i spoločenských boli známe hlavne mestá Elam a Mari.

Pokračovanie nabudúce

Spracované podľa odborných literatúr – DT


NÁZORY A OTÁZKY NÁVŠTEVNÍKOV

 

M2Y4NTFhNT