PODLESOK

Pri kočíku

Vo väčšine prípadov to nie je problém. Príchod bábätka do rodiny sme prebrali v článku len nedávno I to, ako pracovať so psom tak, aby sa necítil „odsunutý na druhú koľaj“, čo by mohlo vyvolať snahu o udržanie  pozície v hierarchickom rebríčku nepríjemnými konfliktami.

Život ale ide ďalej, bábo rastie a vychádzky sú nevyhnutné. Mamička na materskej stojí pred ťažkou skúškou. Zvládať naraz zviera i dieťa a pri iných každodenných starostiach. Majitelia, ktorí majú psa zvládnutého na jednotku možno pokrútia hlavami s otázkou: „Kde je problém?“ No on tu je vtedy, ak sa doteraz Alikovej výchove nevenovala patričná pozornosť a relaxačné vychádzky sa môžu meniť na cedenie tichých nadávok cez zuby a zbožné želania, aby už bol manžel doma.

Keď som bola na návšteve u kamarátky a čakal pred výťahom, celým panelákom sa ozývalo nedočkavé štekanie rozpepreného kokríka pomiešané s plačom dieťaťa a sipením nervóznej maminy. Dvere sa rozleteli, pes vyletel, ale hneď vo vzduchu zrobil nedobrovoľný poloobrat spôsobený cuknutím vôdzky. To ho však nespomalilo, tobôž nie zastavilo, naopak zo sklonenou prednou časťou tela sa húževnato prehrabával linoleom k východu. Mamine sa zaseklo pri dverách predné koliesko, nevedela vytlačiť kočík, pes ťahal, dieťa plakalo, žena do toho „Buď ticho!“ predpokladám venované psovi, zhora niekto nedočkavý búchal na plechové dvere... Jednoducho mier a relax tichého pracovného dopoludnia...

Jasné, že toto je vidieť zriedkavo. Našťastie. Ale stáva sa.

Na otázku, prečo mamka nevenčí psa samostatne prichádza jednoduchá odpoveď – lebo nemôže nechať dieťa doma samotné. A tak sa bohužiaľ aj toto stáva príčinou, prečo ide zviera z domu. Ej, či si pri týchto vetách vedia oceniť mamičky život v rodinnom dome so záhradou. Strčia bábo do kočíka, sadnú si pred verandu, hladkajú vždy vyvenčeného Dunča a je im takmer hej.

Ak sme už načrtli odchod zvieraťa z bytu... Je to prehnané a vôbec k tomu nemusí dôjsť. Len je potrebné trochu na ňom popracovať. A tá radosť, keď malý začne vnímať okolo seba svet, chodiť a smiať sa zo štvornohého kámoša...

Takže mamky, pokiaľ sa vaše bruško krásne guľatí a výchova Rexíka sa načim niekde pozabudla, je načase začať na nej rázne a dôsledne pracovať.

V prvom rade je nevyhnutné zamerať sa na chôdzu pri nohe a usadenie, keď zastanete na mieste. Je potrebné docieliť chôdzu bez ťahania, pokojnú, popri ľavej nohe. Áno, viem, že sú to pre niekoho absurdné samozrejmosti, ale pre niekoho zase nie. Pre praktický život je však nevyhnutné zvládnuť samý začiatok, a tým je vyjdenie z bytu.

Mnohí, dokonca aj tí, ktorí majú vo vonkajšom prostredí zvládnutú chôdzu psa pri nohe bez napínania vôdzky, toto akosi postrádajú pri opustení bytu. Stále je možné vidieť, ako sa po otvorení dverí vyrúti von nedočkavý Dunčák a zastane až pri vchodových dverách. Medzitým zinfarktuje starú Blaškovú z prvého poschodia, ktorej vypadne od ľaku nákup s vajíčkami. Aby po nás jedno nehodila, budeme k svojmu okoliu ohľaduplnejší a to v podobe vychovaného psa na konci vôdzky.

Už samotné nasadenie obojku či vôdzky dostane psov do varu a hrmotne sa tešia von.

Krok prvý: Naučiť sadnúť si pred dvere a čakať, kým sa otvoria

(Postup: Zavelíme 1 povel „Sadni“. Pokiaľ sadne, pochválime, prípadne odmeníme. Pokiaľ nie, rýchlo ho usadíme tak, že pravou rukou podržíme obojok pod krkom a mierne ho ťaháme hore a ľavou rukou zadok psa zatlačíme. Keď položíme ruku na kľučku a pes sa dvíha, povel zopakujeme a psa rázne opravíme. Na kľučku môžeme siahnuť i viackrát, aj ju sklápať aj otvárať dvere ale trváme na tom, aby pes sedel aj 2-3 sek po tom, čo sa dvere otvoria (samozrejme nenacvičujeme to so psom, ktorému ide prasknúť močový mechúr). Pokiaľ je príliš hr, hr, dvere nám poslúžia ako výborná pomôcka, pretože ak sa do nich bude tlačiť, rázne ale rozumne mu nimi môžeme priplesknúť po hlave. Ako náhle sa zarazí, usadíme ho, pochválime a trpezlivo trénujeme ďalej. Ak je potrebná rázna ruka, nebojíme sa zviera stroho, dôsledne manuálne uviesť do žiadanej polohy. Cvik však vykonávame pokojne, výbuch nervov si ponecháme na sledovanie futbalu.

Krok druhý: Naučiť psa sedieť, kým zamykáme byt.

Tu nám dvere nepomôžu, ale zato dobrým pomocníkom vie byť rázne trhnutie vôdzkou, manuálne usadenie (ak je potrebné) a odmena trebárs vo forme pamlsku či ohladenia.

Krok tretí: Schádzanie a vychádzanie o schodoch.

Nerútime sa za psom, naopak chôdzu na schodoch spomalíme, a ak je potrebné zastavíme sa trebárs a na každom schode a počkáme, kým sa zviera upokojí. Ak je potrebné rázne trhnutie, nebojíme sa h použiť vždy, keď psík sa pokúsi napnúť vôdzku. Má byť tak silné a rázne, aby prinútilo psa aspoň na chvíľu neťahať a pristaviť sa. Tu však hneď musí nasledovať odmena.

Krok štvrtý: Nastupovanie a vystupovanie do/ z výťahu.

Veľmiá podobné ako rechod cez dvere. Je potrebné naučiť psa pokojne sedieť prípadne stáť pred výťahom, aj v ňom a nevyraziť z neho rýchlosťou blesku ale s prehľadom gentlemana.

Krok piaty: Chôdza pi nohe pri kočíku.

Najprv je potrebné zvládnuť chôdzu bez kočíka, aby sme pri nácviku s ním neošediveli (ŽSP č....) Potom pripojíme ešte prázdny kočík. Aj na ten si musí havo zvykať, aby sa netmolil pred neho, či od ľaku ho neobskakoval.

Krok piaty: Naučiť psa slušne sedieť či stáť pri kočíku.

To samozrejme nacvičujeme spočiatku tiež bez bábätka. Aby sme však psa nemučili, skôr, než sa rozhodneme pokecať s ďalšou mamičkou zo susedného vchodu, nezabudneme psa dlhou vychádzkou unaviť a poriadne vyvenčiť. Flexi vôdzka je v meste na nezaplatenie. Používame ju na vychádzky, ale na nácvik je potrebné mať po ruke i obyčajnú vôdzku, pretože tá sa oveľa lepšie drží pri manipulácii . Pri zastavení nedovolíme psovi aby ťahal, naopak, pravidelne ho usádzame, aby sa to pre neho stalo zvykom. Ak budeme dôslední, časom si začne automaticky pri zastavení sadať sám, prípadne len pokojne bude stáť.

Poznámka na koniec: Pokiaľ nezvládate nauučenie pokojnej chôdze, existuje veľmi účinná pomôcka, a tou je OHLÁVKA. Zakúpite ju v takmer v každej chovateľskej predajni a pes vás už nebude vláčiť.

Pevné nervy, dôslednosť, romantiku vychádzok a žiaden prekoprcnutý kočík,...

Text: Dana Tóthová