PODLESOK

VÝBER PSA S OHĽADOM NA DIEŤA

 

Na inzerát

Po chodníku kráča vysoký muž v modrej vetrovke. Na pleciachmu sedí štvorročný blonďáčik, ktorý aj napriek upozorneniu opäť stiahol čiapku z hlavy. Tatko už nezbadal, že každým krokom sa od nej – ležiacej na zemi – vzdiaľuje. Upozornil ho na ňu jemným trhnutím len Alex, ktorý sa trošičku zľakol, keď padala vedľa neho. Chlapík ho však len jemne trhol, mysliac si, že Alex opäť niečo zavoňal. Kríženec jazvečíka teda cupkal ďalej a možno sa už aj tešil, že sa v parku kvalitne vyblázni s malým Jurkom.

Alex je asi o 2 roky staršý, ako Jurko. Kúpili ho na inzerát v novinách,. Ich podmienka bola, varovnaný, hravý a pokojný pes, ktorý má rád deti.To, aby podali takýto inzerát im neporadil nik. Vlastne áno – inštinkt. Vychádzajúci z poznania situácie u susedov, odkiaľ sa často ozýval krik, štekot, plač a nadávky.

Bíglik

Susedia mali dve deti a k nim si zadovážili temperamentné šteňa bíglika. Veď v televíznej reklame vyzerali všetci tak chutne... Mal byť spoločníkom pre deti, ktoré by ho vodili na vychádzky, hrali sa s nim, hádzali mu aporty, on by sa k nim chúlil a počúval ich s láskou na slovo.

Realita však bola taká, že ostré šteňacie zúbky často dorafali jemné členky päť a sedemročných detí, ktoré sa bránili ako vedeli. Útekom, vyskočením na kreslo, výskaním. Keď mal bígliček päť mesiacov, už ho deti nemohli držať na vôdzke, lebo by ich odtiahol do končín neznámych. A keďže ho hravosť neprechádzala, ba priam sa zvýrazňovala, väčšinu dňa bol zavretý on v jednej miestnosti a ony v ostatných. Štekot spoza dverí znervózňoval susedov, ktorí nahadzovali kyslé výrazy pri každom stretnutí na schodoch. Aj začali chodiť cvičiť na blízky cvičák – boli  až 2x. Potom si povedali, že sa tam strápňovať s tak neposlušným psom nebudú a už ich tam nikto nikdy neuvidel.

Snáď ani neprekvapí, ak príbeh pokusu zaobstarať deťom psa stroskotal a po roku a pol bíglik byt opustil definitívne.

Hlava rodiny bola odvtedy presvedčená, že pes do bytu nepatrí - a basta. Vlastne mal kus pravdy – tak temperamentnému psovi, ktorému gény radia duriť zver by bolo oveľa lepšie niekde, kde by jeho schopnosti boli naplno využité, alebo aspoň mal takých pánov, ktorí by mu umožnili náhradnú činnosť vo forme vychádzok, výcviku a to napríklad agility.

„Bambuľková vločka“

Ale vráťme sa k Jurkovým rodičom.

Po podaní inzerátu boli trochu prekvapení, keď sa im ozvalo zo 20 ľudí. Ponúkali papierových i krížence, veľkých i malých. Juraj senior sa na prvú návštevu vybral k pani bývajúcej len o tri ulice ďalej, ktorá im oznámila, že psík vyrastal s deťmi. Je biely, malý, chlpatý, také zlatíčko, ktoré sa isto synkovi bude páčiť.

Zlatíčko to teda bolo. Keď ho išiel pohladiť, ani kvôli dlhej srsti nezbadal, že sa mu gamby nadvihli. Cvakol tak rýchlo, že Juraj nestihol strhnúť ruku.

„To len teraz, on ma ľudí rád. A vyrastal s deťmi,“ zopakovala pani. Veruže vyrastal. A aj to v nasledujúcich minútach bolo vidieť. Do bytu vbehli dvojičky, hodili tašky na kreslá a leteli do kuchyne. Biely psík vpálil pod konferenčný stolík, a už odtiaľ nevyšiel.

Juraj sa poďakoval a aj napriek protestom hostiteľky, odišiel.

Alex

Bol ešte na šiestich miestach, avšak nevybral si. Možno to, že bol computerový pologénius mu navrávalo nerobiť si problémy v živote výberom nevhodného zvieraťa. Výzor preň nebol podstatný. Odmietol na pohľad milučké aj čistokrvné psy so špičkovými preukazmi pôvodu. Jeden sa mu zdal príliš veľký, druhý príliš nervózny, tretí príliš uzavretý, ďalšie príliš uštekané.

Manželka už šalela. Manžel po večeroch nebol doma, zháňal psa. Toto by si teda nikdy v živote nevedela ani len predstaviť. Už začali reči typu „buď pes alebo ja“ a podobne. Zabudla, že i ona túžila po dobrom psíkovi, chýbal jej manžel.

Navrhla mu, že pôjdu do útulku. Aj ich známi si odtiaľ priviezli skvelého psa.  Súhlasil.

Avšak predtým navštívil ešte jednu rodinu. Mladú, ktorá sa po smrti otca chcela odsťahovať do zahraničia. Po otcovi zostal pes – menší kríženec jazvečíka a snáď bradáča. Telo dlhé, nohy krivé, chlpy na každú stranu, gaštanové oči.

Starý pán ho vychoval s láskou. Psík vedel chodiť na vôdzke, bez vôdzky neutekal. Napriek tomu, že mal v sebe krv bradáča i jazvečíka, takmer neštekal. Mal to jednoducho v sebe. Pokoj a vyrovnanosť, dôveru k ľuďom. Deti mal rád. Jeho pán nikdy nedopustil, aby ho znervózňovali či trápili. Bol to dobrý pes. Vedel si sadnúť na povel i zostať pred obchodom. Juraja trochu zarazil vek, pôvodne si myslel, že starší pes si na nový domov nezvykne.

Ale...človek mieni a pán boh mení. Mení i názory a v tomto prípade k dobrému.

Juraj sa do Alexa zamiloval takmer hneď, keď mu ten položil hlavu na kolená.

A Juraj-junior? Tatko ho stále učil, ako sa má ku Alexovi správať, ako sa s nim hrať, ako naháňať, ako hladiť. Chlapča a psík vytvorili perfektný pár...

Zdá sa vám to ideálne, sladké, ružové. No možno. Rodinu  Kohanových však nepoznám len ja. Potvrdia to i všetci, ktorí ich poznajú. Klobúk dolu pred tebou Juraj-senior.

Foto a text: Dana Tóthová