PODLESOK

DIEŤA A PSIE CHLPY

Poklad v podobe bábätka očakáva takmer každá rodina. Zlatíčko, slniečko, pokladík,... to je to, čo pre nás znamená. Milujeme ho a kvôli nemu sa nám aj mení život. Radosť, ktorú prináša, presvetlí náš život. Časom zabúdame na všetky tie starosti a trápenia, zostáva len to pekné...

I v súčasnosti niektoré domorodé kmene využívajú psov ako ohrievadlo počas chladných nocí. Spať so zvieratami a využívať teplo ich tela je prirodzené a samozrejmé. Že pritom dochádza k olizovaniu tváre či tela nikoho netrápi. Prečo by malo? Pokiaľ je pes navonok zdravý...

V našich podmienkach vieme potvrdiť zdravie psa prostredníctvom veterinárneho lekára. Pravidelné očkovanie, odčervovanie, prehliadky zaručujú dobrú kondíciu zvieraťa. Ak aj niekoho olíže, je to prirodzené a milé a nie je potrebné z toho robiť hysterickú vedu. Veď aj ľudia sa „olizujú“, keď si chcú vyjadriť vzájomnú náklonnosť. A žeby si za tým okamžite vyplachovali ústa dezinfekčným roztokom asi nikto nikdy nevidel. Obliznutie zdravého psa, ktorý si náhodou práve nepochutil na niečom „nazeminájdenom“ a pre nás neprijateľnom (slimák v trojdňovom rozklade, vyplavená ryba, produkt trávenia oživený centimetrovými tučnými larvami,...) nie je pre nás ničím nebezpečné. Rozumné je umyť si ruky po skončení kontaktu a vec je vybavená.

Čo však také malé bábo?

Pravdepodobne nikto z nás nebude nechávať spávať bábätko so psom, aj keby bol rodič sebanaturálnejší typ. Okrem toho, že platí sväté pravidlo „nikdy nenechávať dieťa osamote so psom“, „vyrobiť“ si alergiu na psie chlpy u babätka nie je bohviečo. Aj ten najbezpečnejší pes môže zareagovať tak, že zraní dieťatko. Môže ho poškriabať, chytiť za jemnulinkú rúčku, keď ho tá samovoľnými pohybmi ťapne. A pokiaľ je psík ozaj ako z medu, zanecháva po sebe niečo, s čím si bábätko samo neporadí, ak sa mu to dostane do pusy. Chlpy.

Ak to zhrnieme, dôjdeme k záveru, že nič sa nestane, ak sa náš pes dostane k dieťatku a kontaktuje sa s ním. Naopak, správame sa k nemu milo, bábätko mu ukážeme. Môžeme ho vziať na ruky a so psom sa pokojne rozprávať, prípadne ho jednou rukou hladiť či odmeniť pamlskom. Je len dobré, ak si pes zvyká na nového člena rodiny a spája si ho s niečím príjemným.

Ale tie chlpy! Zostávajú všade. Na obliečkach, na šatách, na zemi, na fľaši s cumlíkom. Samovoľné pohyby ručiek dieťatka prenášajú jemné chlpy z okolia do pusy. Keď sa zastavia na perách, mama ich včas zbadá. Ale keď sa dostanú do úst, mama ani nemusí prísť na to, prečo diaťatko tak usedavo plače.

Ako sa pred chlpmi chrániť?

- zabudnúť na akýkoľvek prejav hystérie a splašeného konania

- pravidelne zviera vyčesávať

- odstrániť z detskej izby koberec. Aj napriek tomu, že tam pes nevkročí, prievan chlpy prenesie z iných zákutí bytu aj tam

- pravidelné vysávanie. Nevynechávať zadné časti nábytku, pohovky

- každodenne utierať podlahu v detskej izbe

- kontrolovať detské oblečenie. V prípade potreby ho vytrasieme alebo kefkou chlpy odstránime

- cumlík vždy opláchneme. Môžu na ňom byť veľmi jemnulinké chlpy, ktoré na prvý pohľad nemusíme uvidieť

Prirodzený a rozumný prístup je to, čo umožní neskôr pekný a normálny vzťah medzi dieťatkom a psíkom.

Autor a foto: Dana Tóthová