PODLESOK

Repertoár submisívneho šteniatka

Čo je submisivita? Opak dominancie. A čo je dominancia? Nadradenosť. Submisivita je teda podradenosť.

Vlci sú sociálne zvieratá. Žijú v určitej skupine, vo svorke. Aby dokázali prežiť, musia vedieť spolupracovať. Tú spoluprácu umožňuje určitá hierarchia. Ak by nebola, nastala by anarchia. A bolo by po vlčom rode.

Je dôležité, aby sa konflikty a pozícia vo svorke diala bez zbytočného prelievania krvi (ak už ku krvavým súbojom dôjde, ide zväčša o vážny, vyhrotený konflikt). To by totiž viedlo k oslabeniu jedinca ako jednotlivého článku celku a tým aj svorky. Poranený vlk ťažko bude spolupracovať pri love koristi a ťažko si obháji svoju pozíciu vo svorke.

Preto sa už šteniatka vo svorke učia podradiť sa, alebo prejaviť nadradenosť.

Pes ako potomok vlka má toto správanie v sebe. Bohužiaľ, často vinou majiteľa či rôznych okolností dochádza k chybám v socializácii psíka. Nesprávnym či tvrdým zaobchádzaním sa z neho môže stať asociálny neurotik, rovnako ako aj vplyvom prejavu prehnanej lásky v podobe izolácie zvieraťa od iných príslušníkov jeho rodu. Toto sa stáva psom na reťaziach, ktoré sa na „čerstvom vzduchu“ pri dome menia na zúrivých asociálov schopných a ochotných pohrýzť aj podriadené šteňa, ak by sa k nim domotkalo. Neurotické správanie môžeme vidieť často hlavne u trpasličích plemien, kde majitelia zo strachu o bezpečnosť psa mu nedovolia pohrať a kontaktovať sa s inými.

Vráťme sa však s submisivite. Podriadenosť úzko súvisí so strachom, neistotou.

Typickými znakmi sú:

• uši sklopené dozadu
• spustený chvost, často zatiahnutý medzi nohy
• prikrčenie sa
• plazenie
• vyvrátenie sa na chrbát
• štuchnutie nosom
• prižmúrené oči, klipkanie
• dozadu stiahnuté pysky bez obnaženia zubov
• dotyky prednou labkou

Týmito prejavmi sa pes snaží upokojiť iného psa alebo človeka, pri ktorom sa cíti neistý alebo má strach. Toto sa učí už v mladom veku. Prvým učiteľom je matka, ktorá mu napríklad zavrčaním dá najavo, že jej nemá liezť do žrádla. Šteňa sa prikrčí, stiahne uši dozadu, prípadne skúsi iný z prejavov, ktorými sa snaží matku upokojiť. Sociálne zvieratá tieto prejavy poznajú a rešpektujú ich. Nenapadnú takto sa prejavujúce podriadené zviera.

Pri výbere šteniatka submisívne správanie môže byť vhodným motívom pre výber. Samozrejme, že si takéto šteniatko nevyberie človek, ktorý sa chce venovať športovej kynológii a potrebuje sebavedomé, zdravo drzé zviera. Avšak pre bežnú rodinu, ktorá má menšie alebo žiadne skúsenosti s výchovou šteňaťa môže byť práve takéto zvieratko tým správnym výberom. Pozor, nikdy si nevyberajme šteňa, ktoré v panike jačí alebo je prehnane bojazlivé. Ani jeho ani náš život nebude veľmi ružový. Neustály stres a panika viditeľná už v mladom veku nie je vhodným kritériom pre výber. Avšak jemne submisívne šteňa môže byť ideálnym spoločníkom, ak sa bude správne viesť. Také šteňa nepotrebuje ľútosť, ale smiech, dobrú náladu, jemné a trpezlivé zaobchádzanie, ktoré nám vráti v podobe milého spoločníka.

Samozrejme, aj s takýmto psíkom je potrebné cvičiť a vychovávať ho. Niekedy je u nich problémom pomočovanie pri zvítaní sa alebo keď ich niečo vyľaká. Najhoršou chybou by bolo nahnevať sa na psíka. To by situáciu ešte zhoršilo. Jeho strach by bol väčší a tým aj existujúci problém.

Tieto zvieratá sú ideálne na milé a láskyplné maznanie a výcvik. V závislosti od ich temperamentu je potrebné zvoliť taktiku výchovy. Sú oveľa ideálnejšie najmä pre starších ľudí, aj napriek tomu, že by sa im snáď viac páčil sebavedomý, drzý, nezbedný „čertík“. To sebavedomie by sa v budúcnosti mohlo človeku, ktorý nemá dostatok síl, vôle, možností a skúseností vypomstiť. Submisívny pes si skôr „dá povedať“, viac sa drží majiteľa, vznik konfliktov je minimálny. Toto je potrebné mať pri výbere na pamäti.

Pri prehnanej starostlivosti a láske však aj zo submisívneho šteniatka môže vyrásť dominantný jedinec. Preto je dôležité, aby majiteľ s rozumom zvažoval každý krok výchovy.

Text a foto: DT