PODLESOK

Osvojenie dospelého psa

 

Každý máme svoje predstavy o štvornohom spoločníkovi. Mnohí dajú prednosť šteniatku dúfajúc, že si ho vychovajú podľa svojich predstáv. Ale sú i takí, ktorí dajú šancu „dospelákovi“, pričom môžu mať na to svoje dôvody.

Dôvody

• dať druhú šancu dospelému psovi v útulku
• vyhnúť sa starostiam s výchovou malého šteňaťa
• zaobstarať si psa, ktorého povaha je už vyformovaná a zhoduje sa s predstavou majiteľa o jeho spoločníkovi
• zakúpenie chovného zvieraťa
• získanie psa, ktorý môže hneď strážiť
• starí ľudia z rozumných dôvodov dajú prednosť staršiemu psovi

Výhody

• nie je nutné také časté venčenie ako u šteniatka
• riziko vírusových ochorení je nižšie ako u šteniat
• rýchlejšie naučenie zvieraťa na čistotu v byte
• menšie a kratšie riziko deštrukčného správania
• možnosť dlhých vychádzok a túr

Nevýhody

• nevieme, čo všetko pes v živote prežil
• môže mať tak silne zakorenené zlozvyky, že ich bude ťažké odstraňovať
• môže mať negatívny vzťah k iným psom alebo zvieratám, správať sa dominantne až agresívne (to však majiteľ môže vychovať aj zo svojho šteniatka)

Ako sa správať v prvé dni

• najlepšie je priviesť psíka v piatok alebo pred vybraným viacdňovým voľnom alebo dovolenkou
• dať psovi čas spoznať sa s novým prostredím
• previesť ho na vôdzke po dvore a miestach, kde sa bude môcť pohybovať
• v byte ponechať zatvorené miestnosti, do ktorých nechceme, aby vstúpil
• požiadame všetkých členov rodiny (hlavne deti), aby sa správali priateľsky, ale zdržanlivo. Psov, ktoré nie sú „vo svojej koži“ necháme, aby si našli miesto, kde sa cítia v bezpečí a doprajeme im pokoj
• pokiaľ bude pes umiestnený na dvore, je nevyhnutné ho na dobu 2-3 týždňov zabezpečiť pred útekom (kotercom, dostatočne dlhou reťazou,...), hlavne v čase, keď nad ním nemáme bezprostrednú kontrolu (keď sme v dome, či u susedov, v noci, v práci,...)
• psovi držanému v byte je rozumné nechať pripnutú vôdzku bez slučky na konci (aby sa nezasekávala pod nábytkom). Toto oceníme, keď pôjdeme von venčiť a on by bol nervózny z našich – pre neho cudzích rúk – na svojom krku. Vôdzku jednoducho zodvihneme a ideme...
• pokiaľ je nové zviera samec, môže sa stať, že bude mať tendencie označkovávať rohy kresiel a zárubne. Preto ho od prvej chvíle po vstupe do bytu sledujeme, a pokiaľ zodvihne zadnú nohu alebo sa k tomu chystá, rázne ho napomenieme
• riadime sa pravidlom, že sa nebudeme vnucovať psovi, ale umožníme mu, aby mal čas pozorovať chod rodiny, jeho členov. Sledujeme televízor ako bežne, umývame riad ako bežne, komunikujeme s rodinou. Psa, ktorý je zo zmeny majiteľa v strese si takmer nevšímame. Vyhýbame sa však hlučným prejavom aj keby išlo o smiech. Upozorníme deti, aby nekričali a nenaháňali sa po byte. Necháme ho, aby to bol on, kto príde k nám (zo zvedavosti, hladu, kvôli potrebe dať sa poškrabkať,...), vtedy ho jemne pohladíme
• určite psa nebudeme hneď v prvých dňoch kúpať. Mohlo by to viesť k stresovej situácii vyvrcholenej pohryzením
• pokiaľ zviera odmieta prijímať potravu, overíme si u predchádzajúceho majiteľa, čím bolo predtým kŕmené. Môže sa stať, že pes nebude prijímať potravu i niekoľko dní ale nie kvôli chorobe, ale ako reakciu na zmenu. V žiadnom prípade mu v miske nenechávame žrádlo počas celého dňa. Pokiaľ ho hneď neskonzumuje, vezmeme ho a predložíme na ďalší deň v rovnakom čase.
• pamätáme na to, že každý pes je iná osobnosť. Niektorý sa k nám bude mať akoby žil celý život s nami už po 3 minútach, iný bude potrebovať týždeň, kým si získame jeho dôveru

Pri rozumnom zaobchádzaní a trpezlivosti môže byť z každého psíka jedinečný a rozumný priateľ, ktorý nás bude sprevádzať dlhé roky.

Text a foto: Dana Tóthová