PODLESOK

Vrčí pri miske

 

No hej. Podarilo sa nám z toho malého chutného nič vypestovať teroristu, sadistu, diktátoristu. V čase pokoja a mieru je to ten najmilší psíček pod slnkom. V čase kŕmenia sa mení na démona, ktorý chráni svoju misku ako čarodejník dračie vajce so svojim srdcom. „Skús sa priblížiť a zomrieš“ je heslo danej chvíle. Ako je to možné?

No, všelijako. Tak či tak, pes si dovolí takéto správanie, lebo trebárs:

1. buď skúša stať sa pánom v dome

2.   už sa stal pánom v dome

Sme deťmi šťasteny, ak je to ten prvý prípad. Je to typické pre mladých pubertiakov (po nejakom 6 mesiaci), ktorí nadobudli dojem, že už je príhodná chvíľa zrealizovať politický prevrat a zvrhnúť súčasnú vládu. Tá podľa nich nevládla dosť dobre, je slabá a hodná výmeny. Podľa intenzity jeho presvedčenia niekedy stačí umlčať trúfalca ráznym „Nie!“, pritlačením k zemi za zátylok, či otcovským pripečením na zadok.

A čo keď nastala tá druhá situácia?

Máme trochu smolu. Niekedy aj riadnu. Pokiaľ si chceme fyzicky zrovnávať sily,  koledujeme si o vytlačené dierky v prste od čivavy alebo dolámané ruky od dobermana.

Prečo je to tak? Lebo sme buď nevideli alebo nechceli vidieť, že z nášho bambuľka vyrastá dominantný šéf. A keď už raz to presvedčenie nadobudne, lebo sme mu to dovolili, už mu ho tak ľahko z hlavy nedostaneme. Ak si trúfneme riešiť konflikt záujmov fyzicky, tak plný spravodlivého presvedčenia a rozhorčenia nám jasne ukáže, kto je v domácnosti pánom.

Nezvyšovať napätie

Na psíčkárskych fórach by sme sa možno na otázku „Môj pes mi nedovolí priblížiť sa k miske, keď žerie“ dozvedeli kopu odpovedí, ako ho v danej chvíli spacifikovať. Vytrepanie za kožu, nakričanie, odoberanie misky či dokonca kusnutie do nosa atď. Áno, u psov pokúšajúcich sa o vodcovskú pozíciu to aj môže v danej chvíli zabrať. Ak si uvedomíme, že je to určitá podoba varovného prsta, začneme žiť so psom v súlade so zákonmi vlčej či psej svorky. Uvedomíme si, že na udržanie vodcovskej pozície je potrebná stála výchova, výcvik a dodržiavanie zásad spolužitia (nedovoliť trepať sa prvému dole schodmi, do dverí, zabrániť okupovať posteľ, kŕmiť až potom čo sa naje pán, ignorovať vynucovanie k hre, zabrániť ťahaniu na vôdzke atď).

Lenže takáto rada môže mať krvavý koniec, pokiaľ sa ňou bude riadiť niekto, kto nemá v sebe dosť ráznosti, skúsenosti prirodzenej dominancie, rýchle ruky, či dobré hmaty. A aj ten, kto to všetko má, môže zažiť fiasko v podobe psej výhry. Pretože ak sa snažíme fyzicky usmerniť psa, ktorý je presvedčený o svojej vodcovskej pravde, veľmi rázne vie nespratníka (nás) presvedčiť o svojej pravde. A to všetkými možnými prostriedkami – dokopy 42 (zubmi). Pán zostane z danej situácie tak spreplesknutý sprava zľava zľaknutím a šokom, že ustúpi. Čo nášho démona len utvrdí v presvedčení, že takto sa riešia problémy v jeho prospech.

Niekto, kto toto číta si možno práve povie „No tak to by videl!“ Áno, sú ľudia, ktorí situáciu rázne vyriešia. Takých je však málo a čo reálne hrozí je vytvorenie napätia vo vzťahu. Čo sa prejaví strnulým správaním, určitou odmeranosťou a pokusom pri najbližšej príležitosti si zrovnať sily opäť.

Čo teda robiť, ak sme už zašli tak ďaleko, že pes si dovolí na nás pri miske zavrčať a my mu už nedokážeme vysvetliť, kto je v dome pánom?

No možností je zase viac, ale my si vyberieme jednu. Zvládne ju aj laik, pokiaľ si uvedomí, že je potrebné do spolužitia začleniť s výchovou aj výcvik a správne zásady spolužitia.

O čo ide?

Kŕmnu dávku rozložíme na alebo viac dielov. Najprv dáme psovi jeden. Počas kŕmenia stojíme vedľa neho. Keď je miska prázdna, psa oslovíme jeho menom. Skloníme sa a dodáme ďalší diel. Ak dojedol, môžeme chvíľu počkať a dodať ďalší diel. V čase čakania nedovolíme psovi vyskakovať a vynucovať si dodávku žrádla. Je múdre mať ho v hlbokej úzkej nádobe, ktorá sa dobre drží a aj pri náhodnom drgnutí z nej nič nevyšliechne. To by sa náš Dunčo veľmi rýchlo naučili vyskakovať na nás a trepať sa za miskou, lebo by vedel, že tým čosi dosiahne. Ak pes nejaký výchovný základ má môžeme pripojiť povel Sadni, a až po usadení, dodať ďalší diel. Niektoré psy si sadajú aj bez toho, aby ich to majitelia učili – urobia to jednoducho preto, aby videli na misku nad ich hlavou. To ešte utvrdíme povelom Sadni.

Na čo je toto rozdelenie dávky dobré?

Psovi jeden diel nestačí, je naďalej hladný. Ak mu vaša ruky pridá ďalší diel, rád ho prijme. Pokiaľ ho touto trpezlivou hrou - ktorú nemožno nazvať inak ako oblb - budeme kŕmiť pravidelne, naučí sa, že naša blízkosť prináša ďalšiu potravu (namiesto jej odobrania). To znamená, že ak sme nablízku, má z toho výhodu vo forme ďalšej dávky. Postupne sa môžeme s pridávaním dávky skloniť až k miske (pokiaľ sme už medzitým naučili psa nestrkať do nás, prípadne sedieť), strčiť ruku do misky, či držať ruku v miske a z nej nakŕmiť psa. Využívame kombinácie aké nás napadnú: psovi dáme jeden diel dávky, medzitým odídeme trebárs do kuchyne, následne sa vrátime a dodáme ďalší diel. Alebo kým žerie, prejdeme okolo neho tam i späť, či sa postavíme k nemu tak, že sa ho nohami nenápadne dotýkame. A opäť príde odmena vo forme ďalšej dávky.

Ak zvláda aj to, môžeme pokročiť ďalej. Keď skonzumuje diel, jednou rukou misku mierne nadvihneme a druhou dosypeme ďalší. Časom misku dvíhame až na úroveň pásu, alebo s ňou odídeme do kuchyne, a keď sa vrátime, priložíme ďalší diel. Ak vidíme, že pes očakáva našu ďalšiu manipuláciu bez napätia, môžeme nasledujúcu dávku pridávať už aj vtedy, keď je v miske ešte časť predchádzajúcej. Dokonca misku zo žrádlom celkom odobrať, aby sme do nej dosypali viac.

Potravu rozdeľujme vždy na iný počet dávok. Keď vidíme zmenu, sem tam zaradíme aj jednu celú a potom mu opäť dokážme svoje vodcovstvo tým, že ju dostane po kúskoch a na každý si musí počkať.

Tieto cvičenia je dobré občas robiť i u šteniat a „bezproblémových“ psov.

Výsledok?

Ak to robíme šikovne, po niekoľkých dňoch či týždňoch bude na našu prítomnosť reagovať bez vrčania, vo väčšine prípadov dokonca pri priblížení zavrtením chvosta. Bude vedieť, že naše priblíženie so sebou prináša ďalšie žrádlo a bol by blázon, ak by sa na to zlostil.

Dôležité je byť i v tomto dôsledný. Výsledkom bude možnosť pohybovať sa v jeho blízkosti bez toho, aby hrozilo, že nám vyletí po nohe, či dokonca nedovolí prejsť povedľa neho. Dokonca sa nám poteší, aj keď siahneme na jeho misku a odoberieme ju.

A aby sa daná situácia nezopakovala, vryjeme si ju hlboko do pamäte, budeme čítať múdre knihy a správať sa podľa svorkových zásad, ktorým rozumie každý pes

Poznámka: Neskúšajme posielať do jeho blízkosti či dokonca k odberu misky niekoho, kto s ním túto procedúru nerobil. Preto je namieste, aby sa do výchovného procesu zapojili i ostatní členovia rodiny, pričom deti len ako blízko stojaci pozorovatelia.

Text: Dana Tóthová